Nová škola, znova. Nechápem prečo nám to robí, keď si už zvykneme tak sa hneď sťahujeme. Ach, mal by som vám to radšej vysvetliť. Volám sa Kim Seokjin a moji bratia sú Jimin a Jungkook. Naša mama sa asi zbláznila lebo sa stále sťahujeme a to len preto, že mi traja sme na rovnaké pohlavie. Čo viac k tomu dodať.
,,Jin poď už von, za chvíľu začína škola'' kričal na mňa Jimin z ulice.
,,Prečo ti to tak dlho trvá, však sa nemusíš skrášľovať " pridal sa Jungkook.
No čo, keď mám niekam ísť musím vypadať dobre. S poslednými úpravami som si zobral veci a vybehol som z domu.
,,Čaute, tak som už tu. Môžme ísť? "
,,To ti teda trvalo. Poďme, nech neprídeme ako posledný" povedal Jungkook.
*******
Samozrejme prišli sme ako posledný, super. Hneď sme si to namierili do triedy, ktorú sme si radšej pozreli deň predtým na internete. Ináč by sme tu blúdili až do noci.
2.C naša nová trieda. Všetci traja sme sa nadýchli a ja som zaklopal.
,,Ďalej ''
,,Dobré ráno, prepáčte pán učiteľ, že meškáme.''
,,Dobre, sadnite si a počúvajte."
*******
Dnešok prebehol celkom dobre, až na to, že cez prestávky za nami stále doliezali baby.
,,Tak čo hovoríte na dnešok? " opýtal sa Jimin, keď už sme boli na ceste domov.
,,Dnešok bol úžasný. A hlavne keď sa tam začali baby biť a to len preto, že si sa na jednu usmial." povedal Jungkook.
,,Hej to bolo super. A hlavne to keď ti jedna baba vyznala lásku"
,,Jo, ale ja som ju odkopol."
,,A ty Jin? Liezli ti tie baby na nervy?"
,,Čože, uhm nie"
,,Čo ti je?"
,,Ja len, že myslel som na mamu. Nechápem prečo jej až tak moc vadí, že sme gayovia."
,,To asi nikdy nepochopíme."
,,Máš pravdu."
*******
,,Sme doma!" zakričal Jimin.
,,Ahojte chlapci! No čo ako bolo v škole?" ozvala sa naša mama z kuchyne.
,,Normálka, tak ako vždy" povedal Jungkook.
,,A aké sú tam dievčatá? Dúfam, že tam je viac dievčat ako chalanov!?"
,,Mami neboj sa chalanov je tam menej a dievčatá sú milé a aj pekné a stretli sme len našu skupinu, tú druhú až zajtra" povedali chalani okrem mňa.
,,Tak to čakám, že mi do týždňa prídete predstaviť svoje priateľky a možno hneď aj nevesty."
To už som nevydržal. Stále len hovorí o tom istom.
,,Mohla by si nám dať s tým pokoj! Stále len od teba počúvame, že nechceš aby sme boli s chalanmi. Rozumeli sme ti tak sa nemusíš opakovať!"
Zvýšil som hlas až moc ale v tejto chvíli mi to bolo úplne jedno.
,,Jin kroť sa, takto sa so mnou nebudeš rozprávať. Choď do svojej izby a do večere ťa nechcem vidieť!"
,,Ako chceš!"
Vyšiel som schody a keď som vstúpil do izby tak som nezabudol poriadne buchnúť dvermi. Ach, prečo je taká vždy sa pohádame a to len kvôli takejto blbosti.
