kapitola 5.

232 19 1
                                    

Jin

Odkašľal som si a tým som upútal ich pozornosť. Dúfam, že sa k nám pripoja. Lebo chýbajú nám hráči.

,,Chcem sa vás len opýtať. Či by ste si s nami neišli zahrať volejbal?"

,,Ja nemám proti tomu nič. Rád sa k vám pridám." povedal Hoseok a postavil sa vedľa mňa.

,,Aj ja sa k vám pridám." povedal Namjoon a postavil sa z druhej strany vedľa mňa.

,,Pôjdem aj ja a Tae bude rozhodca." povedal Yongi a obidvaja sa začali zdvíhať.

*******
,,A víťazom sa stáva Jiminov tým!" vyhlásil Tae a my sme sa začali po sebe hádzať.

Pred hrou sme sa rozdelili do tímov. V Jiminovom som bol ja a Jungkook. A v Yongiho Namjoon a Hoseok.
Hra prebiehala super a ešte lepšie aj skončila. Teda našim víťazstvom.

,,Nabudúce vás nebudeme šetriť." povedal Yongi Jiminovi.

,,To sa ešte uvidí." odpovedal mu Jimin.

Zrazu mi niekto skočil okolo krku. Myslel som si, že to bude Jungkook ale bol to Hoseok.

,,Jin nechcel by si sa so mnou ísť prejsť? Pôjdeme aj chalanom kúpiť zmrzlinu." povedal Hoseok a objal ma ešte silnejšie až som cítil jeho pery pri uchu.

,,Môžme ísť, zmrzlina by sa teraz aj hodila. Po tom výkone." povedal som a Hoseok sa odo mňa odtiahol. Pomaly sme sa už vybrali do obchodu ale zastavil nás Namjoon.

,,Počkajte. Kam idete?" povedal.

,,Idem s Jinom kúpiť zmrzlinu. Pre všetkých." povedal Hoseok.

,,A zrovna ty s ním ideš?!" povedal s naštvaným výrazom Namjoon.

,,Áno idem. No a čo. Čo ti to vadí?" s úškrnom povedal Hoseok.

,,Samozrejme, že mi to vadí. Určite ťa nenechám aby si bol s ním sám." zavrčal Namjoon.

Ešte chvíľu sa hádali a ja som stále nechápal prečo. Kvôli mne? Však mám ich obidvoch rád, sme predsa spolužiaci.
Z môjho premýšľania ma vytrhla bolesť ktorú som cítil na zápästí. Namjoon si ma silno k sebe pritiahol, že som aj potichu zakňučal.

,,Daj mu pokoj! Už ťa nikdy nechcem vidieť pri ňom!" zakričal Namjoon.

,,Pokiaľ mi to sám nepovie tak mu nedám pokoj!" pokračoval v kričaní Hoseok.

,,Chalani ukľudnite sa ano." povedal s výšeným hlasom Jimin.
Ale oni naďalej po sebe kričali. Bolo to hrozné ale najhoršie na tom bolo, že vždy keď Namjoon viac kričal tak mi silnejšie stlačil zápästie. Musím uznať má silu. Ale preboha mne tu umiera ruka, už si ju ani necítim.

,,Vždycky chceš to čo chcem ja. Baví ťa to?! " opýtal sa Namjoon.

,,Tý predtým chalani ma nezaujímali ale Jin áno. A len tak ti ho nenechám. Rozumel si?!" odpovedal Hoseok.

Čože oni sa tu hádajú kvôli mne? Ale prečo, sme predsa len kamaráti.

,,Na nikom ti nezáleží to si celý ty. Tak daj Jinovi pokoj!" zavrčal Namjoon.

,,Nedám. A ty máš čo hovoriť. Však si s nimi bol len kvôli sexu. Nič viac. A to isté urobíš aj Jinovi." povedal už kľudnejšie Hoseok.

,,Neurobím."

,,Dokáž to."

,,Dobre." povedal Namjoon.

A urobil to čo by som od neho nečakal. Otočil si ma k sebe a pritiahol si ma do bozku. Len s vyvalenými očami som pozeral na tie jeho ktoré boli zavreté. Neodpovedal som mu na bozk. Tak sa po chvíli odtiahol.
Pozrel sa na mňa s ľútosťou v očiach. Chystal sa niečo povedať ale predbehol som ho a vrazil mu takú silnú facku až mal celé líco červené.

Love 4ever Where stories live. Discover now