Love 4ever

kapitola 17.

Jin

Nenávidím ho. Ako to mohol urobiť. Toto mu nikdy neodpustím.
Išiel som do telocvične. Potreboval som sa ukludniť. Teraz tu už nikdo nemá hodinu.

Sadol som si na lavičku a rozmýšlal. Na Jungkooka niesom naštvaný veď on za to nemôže. Len nesmiem dovoliť aby sa o tomto dozvedela mama.

Zrazu sa otvorili dvere. Pozrel som sa. Bol to Namjoon. Sadol si vedľa mňa.

,,Jinnie. Si v poriadku?" opýtal sa ma Namjoon.

,,Ako môžem byť v poriadku?! Veď Tae skoro znásilnil Jungkooka! Ublížil môjmu bratovi, tak ako môžem byť v poriadku!" kričal som naňho.

Mlčal. Bolo na ňom vidieť, že to lutuje. Bez slova sa postavil a išiel k dverám. Vtedy som si uvedomil aký som idiot. Veď Namjoon za to nemôže a ja tu po ňom kričím.

Rýchlo som išiel za ním. Chytil som ho za ruku a otočil ho k sebe. Pozrel som sa naňho a objal ho.

,,Prepáč mi to Namjoon. Nemal by som sa takto k tebe správať. Prepáč."

,,V poriadku Jinnie. Na tvojom mieste by som urobil to isté."

Odtiahol sa odomňa. Len sme sa na seba usmiali. Pritiahol si ma bližšie a pobozkal ma. Bol to vášnivý bozk. Oprel ma o stenu a rukamy prešiel na môj zadok ktorý zmačkol. Vzdychal som mu do úst. Bola to príjemná chvíla.

,,Jinnie. Chcem ťa." povedal a položil ma na zem.

,,Namjoon ja-" umlčal ma bozkom.

Z pier sa premiestnil na krk. Zanechal mi tam pár značiek. Jednou rukou ma hladkal po hlave a tou druhou jemne zmačkol môjho kamaráta. Cítil som, že pomaly začínam tvrdnúť.

Dal mi dole tričko a potom aj sebe. Hladkal som ho po jeho svaloch na hrudi. Je tak nádherný.
Rozopol mi opasok a dal mi trochu dole rifle. Potom sa znovu prisal na moje pery.

Keď chcel Namjoon zájsť ďalej otvorili sa dvere. Stál v nich Hoseok s Yongim.

,,J-Jin?" povedal Hoseok.

,,Hoseok. Hoseok počkaj ja ti to vysvetlím." povedal som a postavil sa.

Nič mi na to nepovedal. Len utiekol preč. Rýchlo som sa začal obliekať a rozbehol sa za ním.

Namjoon

Keď Jin odišiel začal som sa obliekať.

,,Si šťastný?" opýtal sa Yongi.

,,O čom to hovoríš?"

,,Že či si šťastný keď vidíš Hoseoka trpieť."

,,Nič som mu neurobil."

,,A to pred chvílou, to čo malo akože byť."

,,Jin a ja spolu chodíme. Takže je normálne čo sme robili."

,,Aha. Takže naňho neberieš ohlad."

,,Jin je môj priatel. Tak to už pochop!"

,,Ale aj Hoseokov!!!!!"

Nič som mu na to nepovedal mal pravdu.

,,Pozri nechcem sa s tebou hádať. Len mal by sa Jin už rozhodnúť. Keď toto bude takto ďalej pokračovať tak tebe aj Hoseokovi ublíži."

,,Viem."

,,Dobre, že to vieš. Ale bolo by lepšie keby si už vedel aj odpoveď."

Keď to dopovedal odišiel. Mal pravdu. Jin sa už musí rozhodnúť. Takto to nemôže ďalej pokračovať.
Zobral som si veci a išiel domov.

Jin

,,Hoseok stoj. Prosím."

,,Tam si choď za Namjoonom."

,,Nie. Prosím."

Nepočúval ma. Vošiel do našej triedy. Chcel zatvoriť dvere ale včas som ich chytil.

,,Neodídem pokial sa neporozprávame."

Pustil dvere. Išiel si sadnúť do svojej lavice. Zatvoril plus aj zamkol som dvere, aby nás nikdo nevyrušoval.

,,Pozri. To čo si videl neľutujem to."

,,Dobre. Odíď." povedal Hoseok a pozrel sa von oknom.

Sadol som si vedľa neho. Nepozrel sa na mňa tak som ho chytil za ruku.

,,Keby to bolo naopak tak tiež by som to neľutoval. Vieš, že teba a Namjoona miluje. A neviem si stále medzi vami vybrať. Prosím odpusť mi." začal som plakať.

Hoseok sa na mňa pozrel a objal ma. Objatie som mu opetoval. Nechcem aby sme boli pohádaný.

,,Jinnie. Aj ja ťa milujem."

Povedal a pobozkal ma. Hneď som sa zapojil. Začal mi dávať dole bundu a ja zas tú jeho. Bozkával ma vášnivo ako keby ma videl naposledy. Zobral si ma do náručia a položil ma na lavicu. Hneď sa dal nadomňa a žačal mi vytvárať ďalšie značky na krku.

*******
Mám chuť napísať smut

Dúfam, že sa vám časť páčila : )

Vidíme sa u ďalšej