Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
Dvere výťahu sa zavreli.
A teraz jeho časť. Vrátiť sa po disk a stretnúť sa dole s ostatnými, tak, ako bolo v pláne. Bola to dlhá a divoká noc a Maťo si zaumienil, že to bude treba niečím spláchnuť, až sa vrátia do Necropolisu.
Nebolo to ani ďaleko, dokonca na rovnakom poschodí. Rovno po chodbe a potom dvere na konci. Cestou mal šťastie, nenarazil na jediného fexta. Ale počul ich loziť, dole i na poschodiach nad sebou. Čo bolo jedine dobre, pretože jeho brnenie už začínalo vypovedať svoju funkciu. Chitínová škrupina sa rozpadávala a on už nemal žiadnu zbraň.
Počítačová centrála bola v rovnakom stave, ako ju zanechal. Prešiel okolo preskleného valu so servermi. Jediný monitor, ktorý svietil, bol ten, ktorý použil. Kopírovanie už bolo dokončené. S pocitom malého víťazstva odpojil prenosný disk od zariadenia.
Chcel čisto zo žartu naformátovať disk, keď si všimol dialógového okna naspodku lišty.
Žiadosť o pripojenie, hm?
Vedel, že nie je rozumné tu zostávať dlhšie ako je treba ale zvedavosť mu nedala.V brnení s pazúrmi bolo ovládanie myši umenie ale nakoniec sa mu podarilo kliknúť na požadované miesto. Zjavilo sa okno s podtitulkom Audio only. Niekoľko sekúnd vládlo to trápne ticho.
„Totiž... haló?"
„Hádam, že to by som sa mal pýtať skôr ja," zatiahol hlas na druhej strane.
„Len som chcel pozdraviť, toť všetko. A vlastne," spokojne si prehodil disk v ruke, „vďaka. Mimochodom, firma s miliónovými ziskami ročne, menom na medzinárodnom trhu a firewall za dva prdy. Dobre vám tak."
„Ste naozaj trúfalý zlodej, to sa vám musí nechať."
„Dosť tých komplimentov, lebo sa budem červenať!" afektoval Maťo.
„Medzi odvahou a hlúposťou je tenká hranica, priateľu. Pretože, súdiac podľa vašich činov, zrejme netušíte s čím sa zahrávate." Krátka odmlka. „Smiem vedieť s kým mám tú česť? Len zvedavosť."
Maťo roztiahol ústa do provokatívneho úsmevu. „Som Little Caprice a mám ho veľkého!" Oprel sa o stôl a priblížil tvár k monitoru. „A smiem vedieť, čo si zač ty, zlatko?" predstieral nadržanú telefonistku ma erotickej linke.
„Idealista, priateľu."
„Uf, už som sa zľakol, že hovorím s predstavenstvom." Maťo si strkal prenosný disk do vrecka teplákov.
„To aj hovoríte."
„No tak to ma teda podrž!" neskrýval prekvapenie ghúl. „Tak to máte odo mňa veľké ďakujem. Za tú šou. Vypustiť tie slizké kurvy, nech urobia robotu za vás. Väčšiu zákernosť by som nevymyslel ani ja."
„Prosím? Mal som dojem, že to je súčasť vášho plánu."
Maťo sa oprel s stôl. „A ty si šéfko myslíš, že mám v hlave už úplne zhasnuté?" oprskal monitor.
