Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Čierna krv pokropila podlahu. Ani nevnímal, kedy, Sovovo bezhlavé telo dopadlo na zem. Vnímanie sa zúžilo do jediného bodu, ktorý prehlušil všetko okolo. Sústredil sa len na vnemy pred sebou.
Maťo, poháňaný hnevom, chcel Reinerovu smrť. Zdvihol hlaveň zbrane. I v tejto chvíli mu zostalo toľko príčetnosti, aby vedel, že sa musí zbaviť najprv jeho stráže. Nech bol Reiner čímkoľvek, po tom, čo videl, mu bolo jasné, že pár projektilov do tváre by ho nerozhodilo a on by skončil rozstrieľaný na fašírku.
Zaprel si zbraň a zamieril cez kolimátor. Bol pripravený vyraziť smerom od nich a stlačiť spúšť. Nedošlo mu, že niečo nie je v poriadku.
Reiner, ktorý to celý čas sledoval, akoby sa nechumelilo vykročil vpred. Maťo sa na neho v zlomku sekundy a pozrel a on natiahol ruku pred seba.
Chcel stlačiť tú spúšť, ale nešlo to. Maťo sa odrazu nedokázal pohnúť, nemohol ani zamieriť na Reinera. Telom mu prechádzalo niečo, čo by dokázal popísať ako vlny tepla i elektrického prúdu, svaly zachvátil prudký kŕč. Stál tam ako také nepodarená, pokrivená socha. Stuhnuté prsty zvierali rukoväť zbrane ale on nedokázal pohnúť ani ukazovákom.
Čo to kurva má znamenať?
Nohy neudržali váhu tela a Maťo sa zrútil na zem ako vrece krumpľov, M14 mu vypadla z rúk. Oči ho pálili tak, že ich nedokázal udržať otvorené, v ušiach mu dunelo ako na koncerte Rammnsteinu a tlak v lebke silnel, až mal pocit, že mu roztrhne hlavu. Svalstvo sa mu sťahovalo tak, až počul ako mu praskajú kĺby. Ak to bude pokračovať, určite mu poláme kosti.
Bolo to ako epileptický záchvat, ale bez tých zášklbov. Reiner ho svojou neviditeľnou rukou drvil ako hydraulický piest, nie len jeho telo ale aj dušu.
Snažil sa využiť hnev, sústredil všetku svoju zúrivosť na Reinera, aby sa zdvihol na nohy ale nešlo to. Nedokázal sa takmer vôbec pohnúť a výsledkom bolo, že opäť iba dopadol bradou na podlahu. Takto to očividne nefunguje.
A odrazu bolo všetko preč. Svaly mal stále v jednom ohni ale naraz si uvedomil, že tá príšerná sila, ktorá ho obopínala, pominula a on leží na dlážke. Podarilo sa mu otvoriť oči a uvidel pred sebou strechu letiska.
Podarilo sa mu pohnúť hlavou. Reinerova mohutná postava sa nad nim týčila ako vytesaná socha temného boha. Cítil moc, ktorá z neho vyžarovala, sálala z neho ako teplo zo slnka, bolo to za hranicami jeho pochopenia.
Tak predsa... Toto je moc Alphy! Ten chlap, to, čim je, nemôže byť z nášho sveta. Zrazil ma na zem jedinou myšlienkou. On je niečo viac ako my, ghúlovia. Progenitor. Superiórna existencia, alfa samec medzi dravcami.
Paralýza pominula tak rýchlo, ako prišla, regenerácia odviedla svoju prácu. Po prvotnom šoku sa však Maťo oklepal. Bol vojak a tak začal robiť to, k čomu bol vycvičený.
