Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Nataša s Brunom dokráčali k ich nákladiaku a zašili sa za korbou. Nataša sa poobzerala, či je čistý vzduch, Bruno si nedočkavo zložil ruky na hrudi.
„Tak, čo potrebuješ, že ma vyťahuješ do tejto pece?" zadelil k nej otrávene.
Nataša mu venovala dlhý pohľad a hrýzla si peru. Trvalo jej, než prehovorila.
„Povedz mi pravdu," dívala sa stále na neho a neuhla pohľadom ani na moment. „Vy viete kde je?"
„Pozri sa, Nataša..." otvoril ústa Bruno.
„Nie som sprostá," štekla možno hlasnejšie ako chcela. „Počula som dosť, ako sa o tom šeptom bavíte, keď si myslíte, že nie som nablízku. Nerob zo mňa kravu ešte aj ty!"
Bruno sa bezradne poškrabal po hlave a zaškrípal zubami. Cítil sa previnilo, že jej musí klamať a tváriť sa akoby sa nič nedialo ale Maťo na neho tlačil a varoval všetkých, nech držia huby.
„Vieš, ide o to," stíšil hlas ešte viac, „že Sova mal plán. Mali sme sa dosať dnu a zlikvidovať Alphu. On niečo vyvíjal, vraj nejakú formu epoxidu, hovoril dačo o plyne, alebo tak. Ten plán spočíval v tom, že sme sa mali dosať až tam, kde je Alpha kultivovaná a zabiť ju tým. Alebo ju zlikvidovať priamo. Trinitrometylbenzén a letela by do vzduchu. A termit; horí pod vodou, spálil by ju na popol."
„Ako odpáliť? Myslela som, že to je mikroorganizmus," divila sa Nataša.
„No, vraj je to... obrovské. Potrebovali by sme šialené množstvo trhavín. Preto ten plán zavrhol. Je to čistá samovražda."
„Takže máte súradnice. A viete sa dostať dnu? Ako?" zatlačila na neho, aby si to nemohol rozmyslieť.
„Milton zohnal prístupový pre zamestnancov. Ale hovorím, ten plán padol, bez Sovu už nie je nič."
„Kde ten kľúč?" spýtala sa ho pomaly a nespúšťala neho zrak.
„N-na základni u nás... Počkaj, prečo ti to vlastne rozprávam?" pokrútil podvodníček hlavou.
Pozrel sa jej do jediného oka. Zjavilo sa v ňom niečo, čo doteraz nevidel. Nebol hlúpy, ten vražedný lesk mu prezradil, čo sa chystá urobiť.
„Porozprávame sa o tom s ostatnými, hádam si nemyslíš, že..."
Bruno vytušil, čo s chystá urobiť. Siahol po stehennom puzdre ale bolo neskoro. Nataša vyrazila ako blesk, v momente sa na neho vrhla a pretlačila ho ku korbe. Vykrútila mu pravačku a pod bradou sa mu zapichla hlaveň revolveru.
„Ty a ostatní viete hovno," zasyčala mu do ucha. Chvenie z jej ruky sa prenášalo cez hlaveň, až to Bruno cítil. „On musí zaplatiť, za to, čo urobil mne a mojej matke. Pozri sa na mňa. Nemám nič len pomstu. Rozjebal mi telo a nasral do duše. Ten skurvysyn musí dostať, čo mu patrí! Aj keby som mala pri tom zničiť svet. Ja už takto žiť nemôžem!"
