Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Maťo odhrnul záves vojenského stanu a vyšiel von. Prešiel pár metrov, až kým pred sebou nemal kamenitú rovinu. Hoci bolo skoré ráno, slnko už nemilosrdne pražilo. Pred nim sa rozprestierala púšť a pohorie, ktoré tvorilo kulisu tej panorámy.
Rozopol si poklopec na kraťasoch, vytiahol vercajch a začal kropiť vyprahnutú zem.
„Voľné?" ozval sa za jeho chrbtom Bruno.
„Ale iste, zmestíme sa," odvetil žoviálne Maťo a ďalej sa kochal výhľadom.
Bruno zastal vedľa neho, rozopol zips a pridal sa k dielu.
„Čo bachor? Odhryzla si poriadny kusisko," nadhodil počas toho.
„Nemôžem jej to mať za zlé," odvetil Maťo s pochopením. Otrepal chobot a pchal ho späť do treniek. „Okrem toho," poplieskal sa po bruchu, „už dávno som ako nový. Už som ghúlom pár dekád, na rozdiel od vás. Niečo predsa musím zniesť."
„No, to máš vlastne šťastie," mienil Bruno a pokýval hlavou.
Maťo vrhol pohľad na scenériu pred nimi a slnko, planúce na oblohe. Prach im víril okolo podrážok. Rána tu boli najlepšie, vzduch bol ešte príjemne chladný z noci.
„Ďalší zasraný deň v Afganistane," odpľul si Maťo.
Putá Maťovi zložili ešte v lietadle. Situáciu zachránila Aki, hneď ako sa prebrala. Po pár hodinách a dávkach krvi i mäsa vyzerala ako zo škatuľky. Regeneračný potenciál Revenanta ju nezradil ani tentoraz.
Milton, Bruno i Johan boli šťastní, že ju opäť vidia ale najväčšiu radosť mal pochopiteľne Maťo. Napriek jej biednej slovnej zásobe a ešte biednejšej znalosti slovenčiny tých troch sa im napokon podarilo všetko objasniť. Informácia o smrti Sovu od Maťa ich pochopiteľne zasiahla ale očividne nemali dôvod mu aspoň toto neveriť.
Bruno nakoniec s ospravedlňujúcim výrazom odomkol Maťovi putá a Milton odložil brokovnicu, ktorou ho bol pripravený ho spacifikovať ak by sa rozhodol dačo stvárať. V lietadle. Navzdory zdeseným pohľadom Johana, ktorý pilotoval. Toľko k ich zoznámeniu sa.
Bruno sa potom pobral za Johanom do kokpitu, onedlho totiž mali doraziť k cieľu a Milton išiel skontrolovať Natašu, ktorá ležala vzadu a dosiaľ sa neprebrala. Jej stav bol stále vážny ale podľa Miltona jej zatiaľ bezprostredná smrť nehrozila.
Maťo sa mu nechcel montovať do roboty, beztak pre ňu nevedel urobiť viac a tak spolu s Aki zostali uprostred lietadla. Krajina pod nimi ubiehala a počasie bolo priaznivé.
Maťo sa roztiahol na dvoch sedadlách, Aki si mlčky sťahovala pruhy odumretej kože. Vyzerala, akoby sa pol dňa máčala vo vode, jedinou pamiatkou na to, čo sa jej stalo, bol iba riedky porast vlasov na hlave a chýbajúce obočie.
