Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Vo chvíli keď nadporučík Adamec zapíjal svoju piatu kávu, sa konečne začínal zmierovať s tým, že toto bude ďalšia nudná noc.
Čo bolo tragikomické, pretože jediné vzrušenie, ktoré mohol v nočných uličkách Dlhých Dielov zažiť, bolo keď náhodou nejaký ožran ogrcal regále v miestnej samoške a on ho musel, pri predstieraní, že sa ho chystá predviesť na oddelenie, vytiahnuť von a potom ho nechať nech sa odtacká kde ľahšie.
Zlatý klinec večera sa krátko na to pominul, respektíve zostal ležať desať metrov odtiaľ, presne tam, kde si nabil hubu o obrubník a viac sa nezdvihol. Nadporučík si frustrovane povzdychol a položil plastový pohár na kapotu.
„Tak ma napadlo, že všetky fetky sa dali na bio a teraz húlia ihličie po lesoch. Na," doklusal k nemu jeho kolega Nikolič a podal mu cigarety.
„Teba mi je čert dlžen," zavrčal a pripálil si jednu. „To ti trvalo."
„Bol som na hajzli," odsekne a zaujme takmer totožnú Opieram sa o auto, nič nerobím a tvárim sa drsne, pozíciu.
„dúfam, že si zas nešťal do kanála," podvihol Adamec pravé obočie i polku fúzov.
„Ale no tak, bolo to len raz a boli sme na mol," zabľačal ghúl na svoju obranu.
„Eh, dobre," nadporučík zagúľal očami.
„Nakoniec, až tak sa od vás nelíšime," poúčal ho Nikolič.
„Áno, to musím uznať. Ožrať sa pri výkone služby dokážeme perfektne rovnako," zadelil s kolosálnou dávkou sarkazmu.
Dnes si už ghúlovia, ako on, mohli užívať privilégia, vďaka ktorým mali v spoločnosti takmer rovné postavenie voči ľuďom. Teda, veľké takmer. Iste, nič nebolo ideálne, ale to nebude nikdy. Rozhodne to však už nebolo ako pred piatimi rokmi. Hlasy odporcov utíchali a svet sa asi vážne obracal k lepšiemu.
Samozrejme, nič nebolo zadarmo. V krajinách po celom svete boli prijaté zákonné opatrenia a vznikali inštitúcie, ktoré mali bdieť nad každým ghúlom, ktorý sa chcel slobodne pohybovať.
Zmiešané policajné útvary ako bol ten ich boli iba vedľajším efektom toho všetkého. Len pokus, či sa ghúlovia skutočne osvedčia pri udržiavaní poriadku. Ale faktom bolo, že takmer v každom európskom meste bolo vídať hliadky zložené z človeka a ghúla celkom bežne. Ďalší krok k integrácií, hlásala všadeprítomná propaganda.
A hoci Nikolič ako ghúl nemal hodnosť a takmer žiadnu šancu na postup, Adamec si na svojho kolegu zvykol až znepokojivo rýchlo. Aspoň mohol niekomu bez výčitiek svedomia skákať do vlasov. Bol jeho očami a ušami, občas aj nohami. To mu stačilo.
„A hen," kývol bradou Nikolič k náprotivnému parkovisku pred sídliskom. „Už sú tu zas, smradi sopľaví."
Po tmavom parkovisku sa pohybovala tlupa piatich indivíduí. Vekový rozsah desať až sedemnásť rokov. Zapálenú cigaretu mal v papuli aj ten najmenší, v červenej vetrovke. Ich útržky dialógov boli hodné orangutanov po bileterálnej lobotómií frontálneho laloka. Čo bola vlastne urážka voči tým opiciam.
