Vojna sa skončila a svet už nie je taký, ako predtým. Ghúlovia teraz žijú medzi ľuďmi a zdá sa, že starým časom, kedy pre boli pre nich iba potrava je koniec.
Hoci to má od dokonalosti ďaleko, je to prísľub lepšej budúcnosti.
Lenže nič netrvá večne...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Už som ti to hovoril minule. Nedrž ju jak čaj na podšálke. Takto, vystri ruku," poúča Maťo Aki, zatiaľ čo stojí za chrbtom dievčaťa a ona neisto zviera jeho Sig Sauer GRS, ktorý jej požičal. „Ľavačku daj na pravú, dlaňou proti prstom," navigoval jej ruky.
Bol to komický obraz, pretože mu siahala sotva po prsia a bol tri razy taký široký ako ona, takže sa musel prehnúť, aby k nej dočiahol. Hoci za tie roky, čo ležal v márnici mierne schudol, posledné mesiace už jeho váha zostávala konštantná.
"To je ono, pokrč kolená a prehni sa trochu dopredu. Nezvieraj ju tak, iba si vychýliš zámer dohora. Okrem toho, si ghúl, spätný ráz takmer nepocítiš." Maťo spokojne pokýval hlavou. „Dobre a teraz ju natiahni, ako sme sa učili."
Aki zatiahne za záver, v podzemí to ostro pleskne.
„Tak, zamier na tamtú stenu," ukáže Maťo. „Sústreď sa na mušku. A stlač spúšť."
Kladivo naprázdno cvakne. Dievča sa otočí k nemu a podáva mu zbraň, načo sa zazubí ako jelito.
„No, pre začiatok to nie je zlé," skonštatuje Maťo a poťapká ju po hlave.
Voči Nataši by mu to pripadalo trápne ale pri Aki si to mohol dovoliť bez výčitiek svedomia. Podľa Sovu sa jej mentálny vek pohybuje na úrovni šesťročného dieťaťa a on si na to až podozrivo rýchlo zvykol. Niet divu, po toľkých poškodeniach mozgovej kôry.
„Zahráme si niečo?" nadhodí Aki po tom, čo si Maťo vezme zbraň.
„Prečo nie? Máme chvíľu času. Čo tak Crasha?"
Za tých niekoľko mesiacov sa Maťo dokázal naučil pohybovať tam vonku a splynúť s mestom. Pre neho to bola ďalšia hra; kľúčom k úspechu je pochopiť pravidlá. Pretože potom, ak už ich dokonale ovláda, môže s nimi skúšať vybabrať.
Na pásku sa dalo zvyknúť ľahko, na ten pocit, že je všetkým na očiach, však nie. Čo platilo i doslova. Doktorovi sa podarilo vybaviť mu doklady a každý mesiac musel posielať hlásenie na probačný úrad pre ghúlov. Neexistovala možnosť, že by mohol vycestovať, získať špeciálne cestovné povolenie bolo pre ghúla ako on takmer nemožné, rovnako tak sa čo i len priblížiť k akémukoľvek miestu, kde visela ceduľa Ghúlom vstup zakázaný.
Stal sa podradnou zložkou spoločnosti. Tolerovaný, ale nie akceptovaný. Integrovaný, ako by sa dalo povedať. Hitler by pri pohľade na súčasný systém zamdlel blahom a Kim Čong-Un dostal niekoľkohodinovú erekciu. Pretože tento systém fungoval. Dokonale a bezchybne, ako naolejovaný, zvrátený stroj.
A hoci si to Maťo nechcel priznať, zasiahlo ho to. Bol ghúl, predátor, stvorený k lovu a zabíjaniu. Teraz skončil zredukovaný na podradnú bytosť, na ktorú sa jeho niekdajšia korisť dívala zvrchu. Na ulici, pri nákupoch, všade mu bolo ticho, no zreteľne dávané najavo, že je niečo neželané.
