Oops! [Larry Texting]

¿ 40 ?

Hodil som Louisove veci do koša na pranie. Sadol som si na posteľ a hlavu som si dal do dlaní. Prečo to urobil. Prečo mal vôbec tú tendenciu to robiť? Jeho očividne baví, keď sa stále hádame. On si povie Oops toto som spravil zle, hádam sa Harry nenahnevá. Snažím sa po ňom čo najmenej kričať. Ale keď spravím ja niečo zle, tak on zošalie a totálne mu preskočí. 

Dvere na mojej izbe sa pomaly otvorili. Pozrel som sa tým smerom. Bol to Louis a musím povedať, že v mojich veciach nevyzerá vôbec zle. Povšimol som si však jeho trasúce sa ruky. 

,,Kde môžem spať?" Spýtal sa ma opatrne. 

,,Posteľ je celá tvoja." Povedal som a postavil som sa. 

,,Harry..." Oslovil ma Louis. 

,,Nehovor na mňa." Možno, že sa mu chcem trochu pomstiť za to, že sa skoro zabil a robil divadlo. Dotkol som sa chladnej kľučky. ,,Dobrú noc, Louis." Povedal som a nečakal som na jeho odpoveď. Jednoducho som zabuchol dvere. 

Rozhodne nemám v pláne spať. Nechcem aby Louis zdrhol. Spravil som si kávu. Sadol som si na gauč a zapol som si telku. Prepínal som kanále jedna radosť. Hovno je v tej telke. Tak som si pustil prvé CD-čko, ktoré som vzal. A bol to SAW. Vybral som si horror. Skvelé. Nie, že by som sa bál, ale nemám ich rád. Hrabal som sa medzi CD-čkami ďalej.  Vybral som si Maximum Ride. Aspoň niečo. Pustil som si to. 

Počas filmu som sa stále pozeral na dvere od mojej izby. Niečo tam buchlo. Vstal som a pomaly som vyšiel schody. Potichu som otvoril dvere. Louis ležal na zemi. Očividne ho to netrápilo, pretože spal ďalej. Vzal som ho do náruče a opatrne som ho položil do postele, na čo som ho zobudil. 

,,Spi." Povedal som ticho. Louis na mňa pozeral. Prikryl som ho a bez slova som odišiel. 

5:56 AM

Je skoro šesť hodín ráno. Ledva držím oči otvorené. Vypil som už asi tretiu kávu a mám taký pocit, že sa z toho asi poseriem. Dvere na izbe sa otvorili. Hneď som vstal. ,,Čo je?" Povedal som prispato. 

,,Nemôžem spať." Povedal zahanbene. Vyšiel som schody a potiahol som ho do izby. On si sadol na posteľ. 

,,Ľahni si." Prikázal som mu. Louis si ľahol a prikryl sa. Sadol som si konča postele. Chcelo sa mi spať, ale dával som pozor na Louisa. 

,,Prečo si neľahneš?" Spýtal sa ma. 

,,Nechcem." Odvrkol som. 

,,Si naštvaný?" Spýtal sa ma. 

,,Oh, vôbec nie. Iba že si sa skoro zabil a spal si s Eleanor. To je tak všetko. Ale však...Mňa to nesere." Povedal som celkom podráždene. Louis si sadol ku mne a chcel sa ma dotknúť. ,,Daj mi pokoj." Vstal som a s tresknutím dverí som šiel do obývačky. Sadol som si na gauč. Som totálne vyčerpaný. 

,,Idem domov." Povedal Louis. Vstal som a zadržal som ho. ,,K čomu ti tu som, keď si naštvaný?" Spýtal sa ma. 

,,Na hovno." Nepravdivo som odvrkol. ,,Myslíš si, že ťa niekam pustím?" Mračil som sa. 

,,Idem len domov." Chcel sa vytrhnúť. 

,,Oh, ale keď sa ty hneváš, tak je všetko v poriadku,že?" Vyčítal som mu. 

,,Prestaň trepať somariny." 

,,No jasné. Zhoď to na mňa." Pustil som ho. ,,Trochu mi na tebe záležalo..." Začal som. ,,Ale ty si to úplne dojebal, takže ak nabudúce budeš chcieť skočiť z mostu, nemusíš mi to písať. Neprídem. A dobre viem, že ti šlo o to aby som prišiel. Prečo by si mi inak písal? Miesto toho si už mohol skočiť. A ak budeš v pekle pozdravuj moju sestru." Vysvetlil som mu. Louis na mňa len zízal. Jeho pery sa chveli. 

,,Chceš asi moc aby som zomrel, však?" Do očí sa mu hrnuli slzy. 

,,Prečo som ťa vôbec zachraňoval." Od ignoroval som jeho otázku. 

,,Mrzí ma to, že som spal s Eleanor, každý máme svoje potreby." Povedal.

,,Choď už." Ani som naňho nepozrel. 

,,Už sa ma zbavuješ?" Pýtal sa. 

,,Zmizni už!" Skríkol som. Louis cúvol o krok vzad. ,,Celú noc som nespal a kontroloval som ťa, či si v poriadku. A ty mi tu hovoríš, že sa ťa chcem zbaviť?" Zvyšoval som naňho hlas. Nevinne na mňa hľadel. Prsty som si zaryl do vlasov a prudko som sa otočil. Treskol som do linky. ,,Vieš ako moc mi to už lezie na nervy?!" Skríkol som. 

,,Stále sa niečo deje. Stále si ubližuješ. A vždy som na vine iba ja!" Zaťahal som sa za vlasy. Mal som na mále od plakania. Neplakal som päť rokov. Moje pery sa chveli a môj dych sa viditeľne zrýchlil. ,,Prečo som sa vtedy nezabil. Prečo som sa kurva nezastrelil!" Padol som na kolená. Vzlykol som. Louis pribehol ku mne. ,,Daj mi pokoj!" Odsotil som ho. Mal som chuť zakričať, ale neurobil som to. Po mojej tvári sa spustili slzy. Slané kvapky vody. Hlasno som vzlykal. ,,Ja už toho mám naozaj dosť." Držal som sa za hlavu. ,,Chcem zomrieť..." Šepol som. 

Louis

Toto je po prvý raz, čo vidím Harryho plakať. A myslím, že neplakal dlho. Nemal sa komu vyrozprávať. A teraz to tu len tak vykričal. Opäť som sa pokúsil ísť k nemu bližšie. 

,,Harry..." Ticho som ho oslovil. 

,,Čo urobíš..." Šepol. ,,Čo urobíš ak sa budem chcieť zabiť?" Bol mi otočený chrbtom. 

,,Nedovolil by som to." Odpovedal som okamžite. Harry sa zasmial. 

,,Myslíš si, že s tým niečo spravíš? Že ty s tým niečo kurva urobíš?! Neurobíš nič! Budeš sa na mňa pozerať. A nič neurobíš. Nič do piče!" Kričal. 

,,Harry, nedokázal by som sa na teba len tak pozerať." Povedal som pokojne. 

,,Zavolaj psychiatra. Vráť ma tam odkiaľ pochádzam. Som blázon. Som sprostý blázon." 

,,Nie si blázon. Je normálne, že plačeš." Dotkol som sa jeho ramena.

,,Vráť ma tam, kde mi nikto nebránil ubližovať si. Vráť ma tam kde boli všetci radi ak niekto zomrel." Hovoril Harry. 

,,Prestaň." Do očí sa mi hrnuli slzy. 

,,Som idiot. Mal som vtedy stlačiť tú zasranú spúšť. Prečo som to neurobil. Prečo som bol tak hlúpy." Vzlykol. 

,,Harry prestaň." Začal som plakať. 

,,Mal som ju v ústach. Tak prečo som sa nezabil!" Skríkol. 

,,Harry dosť!" Skríkol som. Harry začal plakať ešte viac. 

,,Som nič. Som len nepodarok, ktorý sa ani nemal narodiť. Nepatrím sem. Nikdy nezapadnem.Som len hnusný odpad." 

,,Prestaň, prosím... Nie si odpad, si tu potrebný ako každý. Si jedinečný. Si perfektný, si proste Harry. Nezabil si sa, pretože si sa zabiť nechcel. A ani nechceš. Ľúbim ťa a nech sa stane čokoľvek, som tu pre teba. Vždy som tu pre teba bol, som a stále aj budem, i keď budeš stovky kilometrov odo mňa. Vždy som tu pre teba." Objal som ho.  Harry len plakal a nič nehovoril. Objal som ho. Prekvapilo ma, že ma neodstrčil, ale naopak sa mi ovesil okolo krku. ,,Bude dobre... Len si poplač." Zosilnil som objatie. 

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤