Oops! [Larry Texting]

¿ 48 ?

Louis

Odišiel. Ani mi nič nepovedal, jednoducho odišiel. Hľadel som na dvere ako taký idiot a dúfal som, že sa vráti. A pritom som vedel, že on sa už nevráti. Príde si maximálne tak po veci. So zlomeným srdcom a stále s malou dušičkou nádeje, že sa vráti, som odišiel do izby. Nebudem si už ubližovať. Iba by som ho tým potešil. Prečo som si ja tupec vôbec myslel, že práve on ma bude mať niekedy rád, či dokonca ma bude niekedy milovať? To som bol naozaj tak slepý? Však sa správa zle, kričí a trieska do vecí, keď je pokojný tak jedine spí. Nedokáže sa ovládať a preto po mne často kričal. Aj teraz, bavil som sa s ním normálne a on zvyšoval hlas. Čo mu so mnou chýbalo? Dal som mu všetko, čo chcel. Aj to, čo nechcel a to bola moja láska k nemu. 

Sadol som si na posteľ a hľadel som do blba. V hlave sa mi stále prehrávala jedna veta. Prečo nemôžeš byť ako on...  Prečo nemôžem byť ako Zayn? Prečo nemôžem Harryho nenávidieť? Vždy zabuchnem dvere a neotvorím ich, pokiaľ mi Harry neznesie modré z neba. A vždy to robím, pretože mi vtedy Harry píše milé veci. Vtedy keď mi dával darčeky, som sa každému potešil. Nie som ako Zayn, preto chodí preč. Pretože ja nie som ako Zayn. 

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤