Mesačný luk

«17»

Vstupná hala Šahouskeho sídla bola preplnená. Nikau pevne pritískal Moaninu ruku k svojmu telu. Tmavovlasá dievčina sa aj napriek veselej nálade snažila držať odstup od Nikaua. Pozorným pohľadom si prezerala všetkých prítomných. Nikto jej však neprišiel podozrivý. Keď zišli zo schodov, okamžite k Nikauovi pribehol muž v stredných rokoch.

„Že si sa strýkovi nepochválil s tak peknou snúbenicou," pokarhal ho hravým tónom. Nikau zrozpačitel a Moana od podráždenia očervenela.

„To nie je moja snúbenica strýko," vykoktal konečne Nikau. Moana sa trochu upokojila, ale stále bola ostražitá. Nikto, kto sa okolo nich mihol, sa jej nepozdával. A bolo jej jedno, či to je niekto cudzí alebo Nikauova rodina.

„Akoto že nie? Anahera vravela, že sa dnes ukážeš aj so svojou nastávajúcou," mračil sa popod nos Nikauov jediný strýko Piripi. Pri jeho slovách spozornela aj Moana.

„Prepáčte, že vám do toho vstupujem, ale kto vám podal takúto hlúpu informáciu?" Spýtala sa Piripiho tmavovláska trochu štipľavo. Muž sa nad jej tónom uškrnul. Potom sa obrátil na svojho synovca: „Očividne má tvoja dáma dobre podrezaný jazyk. Mal by si ju naučiť slušnému správaniu."

Nikaua to rozhnevalo, uvoľnil svoju zohnutú pravú ruku a chytil pevne Moaninu ruku, pretože ona bola pripravená jeho strýkovi zblížiť.

„Nič ju učiť rozhodne nebudem. A buďte tak dobrý strýko, odpovedzte na položenú otázku. Je neslušné nechať dámu čakať," riekol chladným a pevným hlasom Nikau. Jeho strýka to očividne zaskočilo, pretože sa zatváril prekvapene. Potom sa však zamračil a zasyčal: „Nie som povinný odpovedať na otázku ženy, ktorá je podľa všetkého ozbrojená. Vie o tom tvoja matka?"

„Vie, Moana je totiž moja strážkyňa." Piripiho prekvapili aj tieto slová. Potom sa skúmavým pohľadom pozrel na Moanu, ktorá sa na neho nebezpečne usmievala.

„Sёhylovké psi očividne ešte nevymreli," skoštatoval a otočil sa na odchod.

„Grify, sú to grify, ty hlupák," zašomrala Moana a potom si vytrhla ruku z tej Nikauovej, „a ty ma nedrž!"

„Že som ťa ja bránil," zalamentoval Nikau a Moana mu uštedrila jeden buchnát. Mladík sa silene usmial.

„Aj tak musíš celý večer stráviť po mojom boku. Nemáš veľmi na výber."

„Bez teba by som to nevedela," prehodila sarkasticky Moana a uhladila si sukňu šiat. Opäť chytila Nikaua popod rameno a spoločne vykročili pomedzi hostí. Takmer každý sa pri nich pristavil a prehodil niekoľko zdvorilostných slov s Nikauom. Moanu prehliadali a jej to ani veľmi nevadilo. Mala viacej priestoru prezerať si ľudí okolo seba a hľadať niekoho podozrivého. Ako pohľadom prechádzala po hosťoch, zbadala medzi dospelými jednu detskú hlávku. Potiahla Nikaua za rukáv červenej košele a nahla sa k neho uchu: „Čo tu robí Hine?"

Nikauovo obočie vystrelilo hore: „Odkiaľ vieš ako sa volá?"

„Zakaždým keď je u vás na návšteve, trávi podstatnú väčšinu času v stajniach a túli sa ku grifom. Najčastejšie ma však otravuje," uškrnula sa Moana a hľadala malé dievčatko, pretože medzitým sa jej stratilo z dohľadu medzi ľuďmi. Nikau sa tiež obzeral po svojej malej sesternici. Našiel ju skôr ako Moana a vybral sa jej smerom. Tmavovlásku samozrejme potiahol za sebou a ona sa pri jeho nečakanom pohybe zakolísala a takmer spadla.

„Nikau!" Vykríkla potichu a cupitala za Nikauom, ktorý robil obrovské kroky. Ako tak sa jej podarilo zladiť s ním tempo a spoločne sa predierali pomedzi stojacich ľudí. Zväčša sa im hostia uhýbali, no našli sa aj taký, ktorých museli obísť.