Mesačný luk

«25»

Krik, výbuchy mágie, cvendžanie kovu o kov. To jediné Moana počula. Oči mala zavreté a v celom tele jej pulzovala bolesť. Nerovný povrch zeme jej do tela vysielal len ďalšie vlny bolesti. Doudierané miesta si ani necítila, len jej mozog jej ich signalizoval.

„Dosť!" Ostrý výkrik preťal všetok hluk naokolo. Moana sa snažila otvoriť oči len aby dovidela na osobu, ktorá vykríkla. Svaly ju však odmietali poslúchať. Ostala teda bezvládne ležať na zemi.

„Možno ste si mysleli, že boj vás zachráni. Pozri sa okolo seba Nikau, koľko ľudí kvôli tebe umrelo, medzi nimi aj tvoja milovaná Moana," hlas na chvíľu zmĺkol a Moana začula Nikauov pridusený výkrik. Chcela mu povedať, že žije, no nedokázala to. Neznámy hlas pokračoval: „Stojí to všetko za jeden prach obyčajný luk?"

„Všetko stojí za ochranu luku. Nikdy sa ti nedostane do rúk! Nikdy!" Nikau kričal z plných pľúc, no Moana v jeho hlase počula ľútosť a bolesť. V myšlienkach si spomenula na Ruihine slová o láske a dobre. Láska a dobro sa v nás prebudia bez varovania. Nikdy nevieš kedy sa to stane.

„Potom umri Nikau Šahou!" Vykríkol ľadový hlas a opäť sa ozvalo cvendžanie mečov a výbuchy spôsobené mágiou. Moana sa v sebe pokúšala pozbierať posledné zvyšky svojej začiatočníckej mágie na zotavenie. Konečne sa jej podarilo otvoriť oči a ako-tak sa pozviechať. Jej meč ležal hneď vedľa nej. Prsty pevne ovinula okolo tukoväte a postavila sa s rozhodnutým výrazom a slovami: „Umrieš, ty oranžový podvodník."

Rozbehla sa a sekala naokolo seba. Vyčistila si cestu k Nikauovi a keď ju mladík zbadal, akoby mu do tela naliali novú dávku energie a odvahy. Ruka sa mu s mečom krútila naokolo. Situácia okolo nich sa však stále len zhoršovala. Keď všetko vyzeralo tak, že ich nepriateľ vyhráva, zakričal Nikau na Moanu: „Uteč!"

Tmavovlasá dievčina chvíľu váhala a potom sa rozbehla do jediného úkrytu, o ktorom vedela, že bude bezpečný. Počas behu sa uhýbala bojujúcim dvojiciam a niekedy aj trojiciam. Sama musela z času na čas odraziť nejaký ten úder. Konečne pred sebou zbadala úkryt. Vbehla dovnútra, zavrela oči a pomocou mágie vyhľadala ukrytý Mesačný luk. Keď zacítila jeho energiu, prudko otvorila oči a začala sa prehrabávať v kope naukladaných vecí. Keď pod rukami pocítila dotyk plátno s drsnými vystúpeninami železa a kameňov, uľahčene si vydýchla. Vytiahla luk, odbalila ho z bielej látky a pozorne si ho prezrela. Po cele dĺžke lučišťa sa ťahali tenké modré ornamenty zdobené kameňmi. Mesačný luk začal svetielkovať a potom sa rozžiaril jasným svetlom. Moana naň prekvapene pozrela. Konečne pochopila Niteove slová o výnimočnosti Mesačného luku.

Žiara magickej zbrane jej dodala energiu, o ktorú prišla počas boja. Avšak stále ju niečo ťahalo dole. Snažila sa však neklesnúť, pretože tam vonku stále zúrili proti sebe meče a mágia. Ohrozený bol každý obyvateľ z pevnosti Šahou. A ona bola ukrytá v bezpečí pred smrťou a ostatní jej boli vydaní na milosť. Pevnejšie uchopila Mesačný luk a načiahla sa po tulec so šípmi. Jednou rukou si ho prehodila krížom cez seba a vykročila k otvoru von. Takmer okamžite ju ovanul vzdialený hluk bojiska. Striaslo ju. Jej telo sa tam odmietalo vrátiť, no myseľ ju tam tlačila. Preto trochu neistým krokom vykročila vpred. Luk stále pevne zvierala v rukách.

„Zvládnem to. Je to len ďalší z mnohých bojov, na ktoré som bola pripravovaná," vravela sama sebe len aby si dodala stratenú odvahu. Očividne to pomáhalo, pretože hladina odhodlania v nej rýchlo stúpala.

Schovávala sa poza okrasné stromy a kry. Podarilo sa jej nepozorovane dostať takmer do centra bojiska. Nadýchla sa, vytiahla z tulca jeden zo šípov. Koniec s pierkami svetlomodrej farby zasunula do tetivy a s takto pripravenou zbraňou sa ukázala všetkým. Najbližšie stojaci protivníci pri jej zjave zložili zbrane a boli okamžite zajatí domácimi vojakmi. Moana pohľadom medzitým vyhľadala Nikaua, ktorý ešte stále bojoval s oranžovým plášťom.