Mesačný luk

«10»

Stále leteli. Po ľavej strane púštny piesok a po pravej rozbúrené tmavé more. Moana bola trochu unavená, no držala sa v sedle. O Nikauovi sa to povedať nedalo, pretože ten spal posediačky na svojom grifovi. Tmavovláska sa usmiala a chytila uzdu druhého grifa a zamierila k zemi. Osem láb mäkko dopadlo do zbytkov piesku zmiešaného s hlinou. Moana zosadla a ponaťahovala si stuhnuté svaly. Od Nikaua sa ozvalo nezrozumiteľné zabrblanie nasledované hlbokým tichom. Moana vytiahla z vaku denník a vďaka Ruihinmu výcviku mágie a takého čarovania, ktoré jej mohlo pomôcť v niektorých situáciách, si vytvorila oheň. Príjemné teplo sálalo z oranžových plamienkov. Roztvorila denník a pohľad jej padol na deň, kedy sa malej Ruihe podarilo objaviť Alhajaské šperky. A vtedy si to konečne všimla. Niektoré písmenka mali iný sklon. V hlave jej vŕtala otázka prečo si to nevšimla už predtým.

Nahnevane si prešla rukou po tvári. Tá jej nepozornosť. Opäť sa natiahla po vak a pri jej pohybe sa zavlnili plamienky ohňa. Z koženej tašky vytiahla stočený papier a niekoľko uhlíkov, ktoré našla v pevnosti Cherrosy. Rýchlymi pohybmi uhlíka po papieri napísala písmená, ktoré sa odlišovali od ostatných. Otočila stránku a hľadala ďalšie. Neúnavne písala aj napriek tomu, že jej oči klipkali.

Nemala všetky písmenká, nebola schopná ponachádzať všetky do jedného. Preto skrútila popísaný papier a odložila ho poskladaný pod viazanie svojho červeného korzetu. Siahla po denníku a pokračovala v čítaní Ruihiných príhod. Jej organizmus to už ale nezvládal. Viečka jej klesli, svaly na rukách ochabli a otvorený denník sa jej zošuchol na kolená. Všade sa rozhostilo ticho miestami prerušované škriekaním grifletov.

----------

Zobudilo ju tiché praskanie vetvičiek pod niekoho nohami. Otvorila rozospaté oči a ponaťahovala si stuhnuté svaly.

„Dobré ráno spiaca kráska," privítal ju sarkastickým tónom hlasu Nikau. Moana prevrátila očami a zdvihla sa.

„Narozdiel od teba som v noci prišla na niečo dôležité." Odvetila a pobavene sledovala jeho prekvapený pohľad, ktorý sa snažil zamaskovať, čo sa mu však dobre nedarilo.

„Tak čo si objavila?" Spýtal sa jej bez štipky záujmu. Moana sa načiahla po denníku. Vytreštila oči a pusu otvorila dokorán, pretože medzi prstami nahmatala len kúsky hliny. Zdesene pozrela na zem vedľa seba aby sa uistila, že tak malá kožená knižka skutočne nie je. Prepadla ju panika: „Kde je? Kde pri svätom Niteovi je?!"

Hlas sa jej triasol a neustále si opakovala to isté. Nikau na ňu pozeral a nechápal čo sa deje. Až potom mu to došlo. Denník zmizol. Okamžite sa začal obzerať okolo seba a hľadať nejaké stopy. Moana už bola tiež na nohách a prehrabávala sa vo svojom vaku. Nikau prestal hľadať a svoj pohľad zameral len na Moanu, ktorá si mierne roztrasenými rukami začala rozväzovať šnúrky na svojom červenom korzete.

„Čo to robíš?" Spýtal sa jej a nasucho prehltol, keďže šnúrky mala rozviazané a korzet si pridržiavala len jednou rukou, pretože tou druhou držala nejaký papier. Prudko sa otočila a obidvoma rukami pevne zovrela papier, čo malo za následok padnutie červeného korzetu na zem. Nikau okamžite odvrátil pohľad a odopol si svoj plášť, ktorý potom hodil jej smerom. Chvíľu bolo ticho a jediné čo mohol počuť, bol šuchot látky.

„Môžeš?" Zaznelo blízko neho a on konečne obrátil pohľad k nej. Stála k nemu chrbtom a šnúrky korzetu viali v jemnom vetre. Chytil konce medzi prsty a začal ich prevliekať cez dierky a pevne zväzovať. Klamal by, ak by tvrdil, že sa mu nepáčilo dotýkať sa jej chrbta, no veľmi rýchlo si uvedomil, že na ňu nesmie myslieť týmto smerom. Čo najrýchlejšie pozväzoval čierne šnúrky dohromady a ustúpil ku grifom. Chcel nasadnúť, no potom si spomenul na papier, ktorý Moana držala v rukách.