Mesačný luk

«2»

súčasnosť

„Je to tvoja povinnosť!" Škriekal na Nikaua hlas jeho matky, ktorá stála necelé tri metre od neho a pokúšala sa mu zase raz vnútiť predstavu o dokonalom následníkovi, ktorým teda on rozhodne nebol. Netrápil sa tým, predsa len mal vlastný rozum a presne vedel čo skutočne od svojho života chce. Avšak vedel aj to, čo sa od neho očakáva ako od následníka rodu Šahou. Jeho povinnosťou by malo byť hľadanie Mesačného luku a obnovenie postavenia jeho rodiny pre ktorú to znamenalo najviac. Kútikom oka zaregistroval ako sa jeho matka posadila na najbližšiu kovovú lavičku v záhrade a rukou mu pokynula aby sa k nej pridal. Nikau si povzdychol, sklonil hlavu a nakoniec si prisadol k svojej matke. Zadíval sa však presne opačným smerom ako ona a sledoval rušný zhon v stajniach na druhom konci ich panstva. Nechcel si to priznať, ale svojim pohľadom hľadal len jedinú osobu a to bola Moana, teraz už dospelá žena, ktorá rozkvitla ako najkrajšia ruža v ich skleníku. Nevedel ju však nájsť a tak to vzdal. Z dverí ich sídla sa vyrútila malá vlasatá postava, ktorá s krikom uháňala priamo k nim. Nikau sa musel zasmiať keď si všimol matkin pohoršený výraz na tvári, pretože nedokázala vo svojej prítomnosti strpieť akékoľvek malé dieťa a presne takýmto malým dieťaťom bola aj Hine, Nikauova malá sesternica z otcovej strany. Nikau to malé dievčatko zbožňoval, bola z celej rodiny najmladšie a ona ako jediná dokázala Nikauovi vrátiť detstvo, ktoré si on nikdy poriadne neužil.

„Nikau! Nikau!" kričalo veselo malé dievčatko, jej hlas sa rozliehal po celom priestranstve a jej rýchly beh smeroval priamo k lavičke kde Nikau sedel spolu so svojou matkou. Tá sa však zdvihla a jej ťažké brokátové šaty s mohutnou sukňou padli z lavičky dole a ich látka nepríjemne šuchotala po kamienkovom chodníku. Nikau sa popod nos musel uškrnúť, inak to nešlo. Jeho matka si to však všimla a škaredo na neho zazrela. On si z toho však nič nerobil a miesto toho sa rozosmial na celé kolo. Hine konečne dobehla k nemu a on si ju ako správny bratranec privinul do mocného objatia. Dievčatko sa spokojne rozosmialo a Nikau sa pozrel na svoju matku, ktorá sa im otočila chrbtom a už opúšťala záhradu. Mladý muž len zavrtel hlavou a radšej sa venoval svojej malej sesternici.

„Pozri sa!" prikázalo mu malé dievčatko a otvorilo dokorán pusinku a ukázalo mu novo vyrastený zub. Nikau sa zasmial a pozrel sa na maličký zúbok, ktorý sa prerezal najmladšiemu členovi rodiny.

„Tak vidíš Hine, už aj ty máš poriadne zúbky." skonštatoval s úsmevom Nikau a pohladil Hine po malej hlávke. Ona sa na neho žiarivo usmiala a opätovne sa k nemu pritúlila ako malá koffikat.

„Čo by si povedala na malý výlet do stajní? Hm?" spýtal sa jej Nikau s iskrami v očiach svojej malej sesternice. Malé dievčatko nadšene prikyvovalo a Nikau sa zdvihol, chytil ju za drobnú rúčku a spoločne vykročili na druhú stranu záhrad, čo najďalej od rodinného sídla. A bližšie k Moane.

-------------

Moana sa skláňala ponad široký chrbát grifa na druhú stranu aby konečne mohla zapnúť popruhy na sedle, ktoré sa jej nedarilo popripínať už niekoľko minút. V stajniach naokolo nej bolo len ticho. Nikto sa nezdržoval vnútri, všetky zvieratá boli vo svojich vonkajších pletivových výbehoch odkiaľ nebolo úniku, iba cez dvere a tie boli pevne zavreté. Jediné čo sa dalo počuť bolo dýchanie samice grifa a jej.

Moana podráždene zafučala, pretože sa jej stále nedarilo. Pustila kovové pracky a nechala ich voľne visieť z mohutného chrbta dole. Popri stene sa zošuchla dole a pristála v kope mäkkej a čerstvej slame. Hlavu si oprela o tvrdú a hladnú murovanú stenu a zavrela oči, ktoré ju začínali páliť od vysilenia. Zvonku započula veselý detský smiech, ktorý sa miešal s takmer dospelým mužským hlasom. Moana skamenela, mohla si byť istá, že ten hlas nepatrí nikomu inému ako samotnému následníkovi Nikauovi a práve toho ona netúžila stretnúť pokiaľ by to nebolo nevyhnutné. Očividne sa tomu však teraz nevyhne, pretože po malej chvíli započula vrznutie veľkých drevených dverí s ornamentmi z tepaného železa. Moana zlostne zafučala, nechcela ho vidieť, vlastne nechcela vidieť nikoho. Avšak najviac zo všetkého nechcela byť videná ona. Skrčila sa ešte viac aby ju nebolo vidno, no jej grif sa rozhodol všetko prekaziť a nahnevane zavrčal. Tento zvuk upútal malé dievčatko, ktoré skackalo po boku Nikaua a okamžite sa rozbehlo k otvorením dverciam boxu. Keď malá Hine zbadala Moanu, naradostene sa jej pozdravila a venovala jej žiarivý detský úsmev. Moana sa pokúsila na ňu tiež usmiať, no jej povaha jej to nedovoľovala. Aj napriek všetkej láske, ktorú dostávala od svojej rodiny, v nej pramenila nenávisť, ktorá sa v neskoršom detstve začala prejavovať a mladá dievčina sa začala správať úplne inak ako bolo zvykom. Aj preto bolo pre ňu prívetivé správanie problémom. Ešte väčší problém však nastal keď sa vo dverách do boxu objavil aj on, človek, ktorému mala ona chrániť zadok a doteraz sa s tým nezmierila.