Bola už len dvojhodinovka obrany proti čiernej mágii s Daphne a Theom, zdali sa byť nekonečné keďže pri Snapeovi sme nemohli ani ceknúť. Potom sme išli na obed kde už sedeli Pansy a Blaise, hneď ako ma uvideli vyškierali sa jedna radosť.„Tak čo?" opýtali sa naraz. Nechápala som o čo im ide.„Mrzí nás to naozaj." „Nie je vždy taký nepríjemný...„Väčšinou áno ale..."„Možno keď ho spoznáš..." prekrikovali sa všetci naraz.„Z vašich pohľadov usudzujem že stretla Draca." zhodnotila Millicent keď prišla, sadla si ku mne a ruky mi položila na tvár.„Ako sa cítiš?" opýtala sa vážne a obzerala si ma ako keby ma vyšetrovala.„O čom to hovoríte?" vybuchla som a dala jej dole tie ruky.„Na veštení si bola s Dracom Malfoyom nie?" uisťoval sa Theo.„No a?" nechápala som.„No a? Aký bol? Vieš on nie je moc..."„Spoločenský?"„Každý to volá inak." podotkla Pansy Millicent a Blaiseovi.„Bol milý, trochu nedôverčivý a utiahnutý ale milý." pozerali na mňa ako na cvoka.„Myslíte že je to účinok kúzla?"„Čuš Blaise." odbila Daphne ale nespúšťali zo mňa zrak.„Hej nemáte vy náhodou ešte jednu hodinu?" pripomenula Pansy a všetci museli okamžite odísť ak to chceli stihnúť.„Pansy o čo tu kurva..."„Draco nebýva milý, ku nám áno, ale to je teraz jedno, pozri my sme sa rozhodli dať ti šancu, priznávam že ja som najprv nechcela, som nedôverčivá a netajím sa tým neznášam nových ľudí..." to som si už akosi všimla,„...ale Blaisovi sa páčiš to on sa ťa zastal." milé od neho, nechcem vedieť čo by som s ňou inak prežívala.„Keď ste mi dali šancu vy automaticky aj on no nie?" dávalo to logiku.„Nie," nečakané,„Ale ak to je ako vravíš a je tam možnosť je Draco ťa príjme tak, budeš v podstate... vyvolená,"„Vyvolená?"„On si k sebe nikdy nikoho nepripustí blízko,ale je to skvelý priateľ bez ohľadu na to čo si o ňom myslia ostatný my vieme aký naozaj je a ak to dovolí zistiť aj tebe, nedá na teba dopustiť tak ako na nás." vysvetlila mi vážne a mierne sa usmievala.„Stále nechápem čo je na tom také wow." bola som z toho naozaj dosť mimo.„Moja drahá blížia sa temné časy, temné, nevieš si predstaviť čo panuje medzi fakultami nie je to bežná rivalita skôr boje o prežitie, niekedy doslova a jeho sa skoro každý bojí takže..."„Koho sa každý bojí?" Pansy zbledla, nemusela sa otáčať aby nevedela kto prišiel. Ten ľadový hlas už pozná veľmi dobre.„Snape, mala som sním dve hodiny." zahovorila som to rýchlo, Pansy totiž nevyzerala že mu chce povedať že sme sa celú dobu bavili o ňom, takže len dychtivo prikyvovala. „Večer s vami nepôjdem, musím si niečo vybaviť." v momente zvážnela.„Prečo?" takmer šepkala.„Už som povedal." ani na ňu nepozrel, vstal a odišiel. Bolo mi jasné že sa o tom nechce baviť. Pri večeri Draco nebol, všetci boli akísi čudný, bez nálady.„My...vrátime sa neskoro." povedala mi Daphne tesne pred ich odchodom, došlo mi že aj keby som sa snažila zistiť kam idú, nepovedali by mi to. Keďže išli aj chalani neostávalo mi nič iné ako buď sa ísť prejsť alebo umrieť od nudy. To prvé bol lepší nápad. Divné, u nás sa vždy niekto nájde, ale tu bolo na chodbách úplne prázdno. Celá atmosféra bola nejaká čudná.„Hej ty!" znudene som sa otočila, stáli tam dvaja bystrohlavčania.„Čo chcete?" zavrčala som na nich.„Nejaká si drzá."„Slizolinčanka." odpľul si ten druhý.„Nedovoľuj si do mojej fakulty." precedila som cez zuby.„Pozrime sa aká nám je odvážna."„Pozrime aký ste hlúpy."„Budeš ľutovať že si tú slizkú papuľku radšej nezavrela." bastardi namyslený, prebiehal mnou neskutočný adrenalín, okamžite som vytiahla prútik.„Spísala si si závet." zasyčal na mňa a obaja urobili to isté čo ja, neváhali a začali šľahať kliatby. Mala som čo robiť aby som zvládala brániť sa obom a moje znalosti obrany žiaľ nie sú až také ,merlin vie aké, keďže nás neučia do boja proti Voldemortovi. Netrvalo dlho a schytala som do ramena. Skríkla som a položila si na neho dlhú ruku a tým pádom so sa prestala brániť čo využili a trafili mi koleno. S ďalším výkrikom ma zložilo na zem. Stále na mňa mierili, rýchlo som sa odplazila za brnenie, ktoré hneď zničili, potom aj ďalšie a ďalšie.„Už nemáš kam zdrhnúť." smiali sa, neostávalo mi nič iné ako sa jednoducho pozerať ako mi dajú pocítiť že oni sú tí silnejší, hajzli toto im neprejde.„Tak kto je tu teraz pán?"„Ty určite nie." odbila som čo sa mu nepáčilo a použil zvieraciu kliatbu na moje koleno, zovrelo mi ho tak moc až som čakala že mi jabĺčko rozdrtí na kúsky.„Ešte raz sa pýtam kto tu velí?"„Naser si." smiala som ako pomätená. Sama sebe som pripomínala niekoho ako Bellatrix Lestrangeovú. Vymenili si šokované pohľady ale takmer okamžite zase zaujali vážny postoj.„Malá suka slizolinská, cruciatus ti rozviaže jazyk!"„Kamo počkaj." zastavil ho trochu neisto jeho kamoš. Ten jeden bo až moc aktívny...„Drž hubu...ukážeme zelenáčke...CRUC..."„CRUCIO!" začalo ho zvíjať, podlomilo mu nohy a už sa rútil k zemi. Ten jeho skvelý kamarát zdesene kňučal ako šteňa a okamžite sa dal na útek, podarilo sa mu zakopnúť o vlastný plášť a strieskať sa, rýchlo sa vstaval a bez toho aby sa na svojho parťáka čo in len pozrel utekal preč.„Nikdy viac sa neopovažuj na ňu zdvihnúť prútik..."šepkal diabolsky,„...ROZUMIEŠ MI?!" skríkol a tomu kreténovi sa prúdom spustili slzy bol posratý a jediné na čo podľa mňa čakal bolo ako by sa mohol ísť schovať matke pod sukňu. Dychtivo prikyvoval a snažil sa aj keď bez výsledku postaviť.„Vypadni." zašepkal pokojne a nemusel to dvakrát opakovať lebo ten úbožiak už frčal preč, no v rámci jeho možností, cruciatus ešte nechal svoje následky.„Môžeš vstať?" prišiel ku mne a premeriaval si ma ľadovým (ale naozaj krásnym) pohľadom. Hneď ako som sa pokúsila čo i len pohnúť vrátilo ma do rovnakej polohy.„Myslím že sa nemusí viac pýtať." poznamenala som keď som po ďalšom neúspešnom pokuse končila s bolesťami na zemi. Skôr než som to skúsila zase zohol sa a zdvihol ma do náručia. Prekvapene som mu pozrela do očí, odvrátil zrak a niesol ma...proste niekam.„Kam ideme?"„Čo tu robíš o takomto čase?" odignoroval moju otázku.„Ja som sa niečo opýtala." povedala som ostro. Je mi jedno kto si myslí že je, viem kto som kurva ja a mňa nebude ignorovať.„Do núdzovej miestnosti ošetrím ti to." oznámil po chvíli nezaujato. Vošli sme do miestnosti kde je všetko skryté. Poznala som presne cestu ktorou sme išli ja ňou chodím takmer stále. Ako som predpokladala došli sme až ku skrinke zmiznutia. Položil ma na gauč a zo skrine na kope ďalších harabúrd niečo vyberal.„Vyzleč sa."„Čo?" skríkla som v šoku a dúfala som že som len zle počula.„Ako inak ti to mám ošetriť?" odpovedal mi otázkou ale v podstate mi nevenoval pozornosť.„Ešte si oblečená?" podotkol podráždene keď sa už otočil na mňa.„Nebudem sa pred tebou vyzliekať." vyštekla som rozhodnuto, zasmial sa, ale nie tak ako na veštení ale povýšenecky.„Vieš si vôbec predstaviť koľko som už videl nahých dievčat?" s neuveriteľnými nervami som si vyzliekla rifle a tričko, keby mi ešte pred pár dňami niekto povedal že budem v spodnom prádle sedieť v núdzovej miestnosti pred Malfoyom ale nie tým prekliatym bastardom Scorpiusom ale rovno pred Dracom...vlastne si ani neviem predstaviť čo by som mu povedala.„Neodpovedala si mi." až teraz som si spomenula na tú otázku ktorou odignoroval tú moju.„Išli som sa prejsť."„A ty? Prečo si nešiel s nimi?" napadlo ma len tak mimochodom. Neodpovedal, čo ma ani neprekvapilo.„Teraz to bude bolieť, nepoviem že trochu lebo to bude poriadna bolesť." ten teda vie ako niekoho upokojiť.„Episkey!" pred očami sa mi zahmlilo a ani som od tej bolesti nedokázala vykríknuť aj keď som predpokladala že ma bude počuť celý hrad.„Ešte rameno."„Nie, nie počkaj chví..."„Episkey!" chytila som ho za ruku a zaškriabla mu nechtami do dlane. Tie odtlačky tam bude mať ešte dlho.„Čo je to?" zachrapčala som keď sa mi konečne podarilo so seba vydať aspoň niečo. Na koleno mi natieral nejaký gél, pripomínal mi tie ktoré sme mali od tety Hermiony, muklovské.„Muklovský gél, pomôže ti." počula som dobre? Niekto ako on používa...„Zato že si nerozumiem s Grangerovou neznamená že odsudzujem muklov a ich niektoré ....výtvory." čo on do pekla číta myšlienky alebo čo? Potom mi aj koleno aj rameno obviazal a konečne som sa mohla obliecť.„Už môžeš ísť." povedal ale venoval sa nejakej starej knihe a mňa mal na háku.„Ty nejdeš?" len pokýval hlavou, ak on takto tak fajn nemám dôvod sa mu ani zdraviť.„Vôbec sa nevieš brániť." typický Malfoy to by si neodpustil.„Tak ma to nauč." odvrkla som si (keď už ti to tak vadí, domyslela som si pre seba) a odišla bez toho aby som čakala na nejakú jeho ďalšiu poznámku. Keď som sa vrátila na izbu baby už spali, vyzerali ako zabité. Umyla som si zuby, prezliekla sa a išla si ľahnúť tento deň mi už kvalitne liezol na nervy.
