„Dobrú noc." povedal odmerane, hlasom bez akýchkoľvek emócií. Celý čas som premýšľala ako veľmi som to posrala. Keď som pozrela koľko je hodín, bolo krátko po pol 1. Uvedomila som si že sú vlastne Vianoce. Vstala som z postele a išla k oknu. Stále snežilo ale nebola hmla a tak bolo krásne vidieť hviezdy. Spomenula som si kde by som bola keby sa nestalo čo sa stalo. Sedela by som v brlohu s celou mojou rodinou tak ako každý rok a hnevala sa prečo nás je tak veľa a ja nemôžem mať aspoň raz pokoj. Až do tej chvíle som si neuvedomovala ako veľmi mi všetci chýbajú, nezamýšľala som sa nad tým aký život to teraz vlastne žijem.„Nemôžeš spať?" ozvalo sa mi pri uchu a mocné ruky sa mi jemne dotkli pliec. Ani som sa nepohla, len som zízala von oknom.„Pozri sa na mňa." pomaly som sa otočila. Utápala som sa v jeho očiach, mala som taký čudný pocit. V Dracovom objatí som sa cítila tak bezpečne, tak šťastne a túžila som nech tá chvíľa nikdy neskončí no zároveň...niečo tam chýbalo, nerozumela som tomu.„Nechaj ma." povedala som nakoniec odmerane. Nechcela som ho od seba odohnať ale nemala som na výber. Ruky zložil a vrátil sa späť do postele. Ja som stále stála pri okne a nemala som v pláne sa odtiaľ pohnúť. Prečo to robím? Vždy keď ma niečo vystraší zaleziem do svojej diery...Otočila som sa na znova spiaceho Draca. Prvý krát v živote som sa rozhodla inak, celé toto...niečo to vo mne zlomilo. Vliezla som do postele no namiesto svojej periny som sa schovala pod tú jeho. Spal na chrbte, tak som si hlavu položila na jeho hruď a pritúlila som sa ešte bližšie.„Svadba mojich rodičov bola dohodnutá, išlo len o to aby sa spojili dve významné rodiny. Nič viac v tom nebolo." ozval sa odrazu Draco. Došlo mi že ak chcem vedieť viac musím čušať.„Keď mama zistila že je tehotná chcela ujsť, najbezpečnejšie bolo vyhnúť sa všetkému čo je spojené s mágiou, možno by sa jej to aj podarilo nebyť..." cítila som ako sa mu hruď rýchlejšie dvíha od hnevu.„...Ráno toho istého dňa ju zbil, večer pri úteku na vlakovej stanici odpadla...mala tri zlomené rebrá a mierny otras mozgu, bolo neuveriteľné že vydržala pri vedomí tak dlho, keďže bola tehotná. V každej muklovskej nemocnici je nejaký čarodejník, samozrejme že ju spoznali. Do nemocnice po ňu prišiel otec, začali mu gratulovať že bude otec...hneď ako prišli domov dal jej rozkaz zbaviť sa toho. Na druhý deň bolo stretnutie smrťožrútov na ktorom prišlo mame zle. Otec sa Voldemortovi ospravedlňoval že je tehotná ale nie na dlho...všimni si niekedy, na krku má hlbokú jazvu, Bellatrix ho po tej vete vtedy takmer zabila, keby do toho nevošiel Voldemort. Pýtal sa jej na dôvod prečo nesúhlasí s otcom, deti nie je nič pre ľudí akí sú oni. Keby vtedy nepovedala čo povedala ja by som sa nikdy nenarodil a mama by zrejme tej noci zomrela so mnou." nevedela som čo povedať. Aký musel byť pocit zistiť že vlastný otec dokáže nazvať svoje dieťa tým a bez rozmýšľania sa ho chce bezcitne zbaviť.„Čo mu povedala Bella?" zašepkala som, môj hlas sa zatriasol, bolo to príšerné.„Presvedčila Voldemorta že potomok jedných z jeho najvernejších stúpencov sa mu jedného dňa bude hodiť, bude verný, vycvičený, mladý a užitočný. Voldemortovi sa tá predstava páčila a prikázal otcovi mať syna." malo to háčik:„Čo ak by si bol dievča?" uchechtol sa.„To nehrozilo, ešte nikdy sa v celej histórii našej rodiny nestalo aby sa narodila Malfoyová, všetky ženy čo nesú toto meno sa len vydali." to ma zaskočilo, ale celkom to dávalo zmysel nikdy som nepočula o...tak počkať. Malá Malfoyová, Scorpius má predsa sestru ona je rodená! Prvé dievča narodené Malfoyovi.„Keby som mal dcéru volala by sa..."„Narcissa." zašepkala som pohotovo aniž by som si uvedomila čo som spravila.„Áno ale...odkiaľ to vieš?" spozornel a cítila som ako sa podvihol. Opatrne som zdvihla hlavu, ešte že v tej tme nebolo tak jasne vidieť môj zmätený výraz.„O mame rozprávaš často a len v tom najlepšom."„Je pre mňa všetkým, ja som jediný kto ju môže ochrániť." opäť sa upokojil a uvoľnene si ľahol. Bolo to zvláštne, prišlo mi to akoby Draco chcel aby jeho mama videla svet krásny a bezpečný, aj keď to v tej dobe bolo nemožné on by spravil čokoľvek aby ju od toho udržal čo najďalej. Spomenula som si na moju hádku so Scorpiusom. Keby tam vtedy neprišla malá Cissy dopadlo by to inak, horšie. Ale on nedokázal urobiť nič, pre ňu bol jej vzorom, ako veľmi ju chcel držať ďalej od nás. Pochybujem že vie vôbec čosi čo sa týka našej rivality. Myslela som že jediné o čo sa stará je on sám, zdá sa že...nie nemýlila som sa je to len sestra to sa neráta. Rýchlo som to zahnala a vrátila sa do reality s čistou mysľou alebo skôr len s potlačenými myšlienkami.„Ide o to...že som sa narodil len preto aby som jedného dňa slúžil Voldemortovi...Heh...ten prekliaty bastard celé roky len túžil po tom aby bol Voldemort hrdý ako ma vycvičil. Nemáš tušenie aké metódy používal. Prvý krát som pocítil účinky cruciatusu keď som mal 4. Otec ma videl ako som pomohol zajacovi dostať sa z tŕnia. Povedal: Toto smrťožrúti nerobia Draco a ty si smrťožrút, si môj syn, musíš ním byť, robiť to čo chcem, ako tvoj pán kým sa náš pravý pán nevráti."„To je príšerné." vykríkla som. Bolo mi z toho na vracanie.„To nič nie je. Vianoce 1985, pol roka po tom incidente so zajacom, moje prvé Vianoce, pred tým som bol príliš malý ale ten rok som zistil čo to Vianoce sú. S mamou sme si ozdobili malinký stromček na okne v knižnici. Boli na ňom len cukríky a stužka z maminých vlasov. Ten večer sa vrátil ožratý ani sme nevedeli že sa vrátil ale keď nás tam našiel..." Draco sa zastavil a poodkryl perinu. Pod rebrami mal asi 5 centimetrovú jazvu. Jemne si po nej prešiel prstami, bolo mi jasné že si na to spomína až príliš jasne.„Fascinujúce čo dokáže spôsobiť malý stromček." z úst mi vyšiel ston, ja som si niečo také nedokázala ani predstaviť, keby som to čo i len skúsila povracala by som sa.„Mamu škrtil s tou stuhou...nikdy viac som Vianoce nemal, nenávidím ich." jeho hlas bol plný nenávisti, bolo to hrozivé.„Každopádne keby si na mňa vyskúšala cruciatus necítim nič, už som si príliš zvykol. Celé moje detstvo bolo len to isté, mučenie...moje je nepodstatné ale mama...čo všetko si vytrpela, nevieš si predstaviť koľko šancí ujsť mala. Skoro každý druhý deň bol preč dlho do noci. No ona to neurobila, ostala so mnou, ja som nemohol odísť pretože ako dieťa mám ešte teraz na sebe stopu. Moja mama bola vždy ochotná urobiť všetko preto aby ma chránila pred ním." na chvíľu sa odmlčal. Jemne som ho hladkala po vypracovanej hrudi a čakala kým sa sám rozhodne pokračovať.„Prvý krát sa to stalo tesne pred nástupom do tretieho ročníka, ako vieš vtedy chalani podstatne vyrastú, zosilnejú a to všetko okolo toho. Prikázal som Dobbymu, to bol náš škriatok kým...no to je iný príbeh poviem ti to neskôr...každopádne od detstva to bol môj jediný priateľ tu v dome. Prikázal som mu nech ide vždy za mnou ak sa to bude diať znova. Raz ma tak zobudil, okamžite som bežal do spálne. Mama ležala na zemi a on do nej neľútostne kopal. Nikdy som necítil to čo v tú noc. Rozbehol som sa a odstrčil ho..."„Zbil si ho?" opýtala som sa len na uistenie aj keď som už odpoveď akosi tušila. Zdvihla som k nemu hlavu a on prikývol. Nechcel sa mi pozerať do očí...odvrátil zrak.„Tri mesiace ležal pripútaný na posteli u Munga."„Zaslúžil si to." povedala som okamžite. Nebola som zarazená urobil dobre.„Ja viem...pôvodne hrozilo že to neprežije, ale ja som to neľutoval, bol som hrdý až kým som neuvidel mamin pohľad. Bála sa že sa zo mňa stáva to čo z neho, prisahal som že už nikdy jej nespôsobím to sklamanie...ale neovládol som sa, s otcom som sa mlátil čoraz častejšie vlastne vždy keď som doma. Veľa krát keď som boli v kluboch si niekto do nás skočil alebo otravoval dievčatá, tak sme ho jednoducho zmlátili, do čím viac pouličných bitiek som sa dostal tým skúsenejší som bol a tým, rýchlejšie som nad ním vyhral...ale už sa viem ovládať." konečne som pochopila...„Ty nie si zlý človek, si veľmi dobrý človek, ktorý prežil veľa zlého." chytila som ho za bradu a dvoma prstami si otočila jeho tvár ku mne. Už som mu nedovolila uhnúť pohľadom, dívala som sa mu priamo do očí a moje slová sa mu vrývali až hlboko do vnútra.„A čo tvoje Vianoce?" opýtal sa odrazu.„Ja..."
