Dokonalý (Ne)priatelia

Sirius

„Som mŕtva?" zachrapčala som potichu ale aj to bol príliš veľký hluk pre moju hlavu, ktorú išlo rozdrapiť.„Jedine ak takto vyzerá peklo." ozvalo sa neďaleko mňa. Nejakým zázrakom som sa oprela o lakte a snažila sa zistiť kde som, na to aby som si sadla som nemala silu. Vedľa mňa ležala Pansy, teda keby som nepoznala jej hlas nemala by som šancu spoznať ju.„Čo?"opýtala sa keď zbadala môj pohľad.„Vyzeráš príšerne." neodpustila som si so smiechom ale to bola chyba...prišli ďalšie tlaky do hlavy.„Ešte si nemala možnosť vidieť seba však?" odbila ma so smiechom, ktorý tiež rýchlo oľutovala ako jej bolo vidieť na tvári.„Kde to kurva sme."„V Dracovej posteli, ale lepšia otázka je ako sme sa sem kurva vôbec dostali." poobzerala som sa a fakt to bola typická internátna slizolinská izba.„Je mi zle." zvalila som sa naspäť na vankúš.„Pamätáš si niečo?"„Alkohol, alkohol, tanec a alkohol a ty?" viac som ani nemala tušenie čo sa dialo pred...veď som ani nevedela koľko bolo práve hodín.„Podobne." uznala Pansy.„Koľko je hodín?" dodala to čo vlastne zaujímalo aj mňa. Snažila som sa zaostriť na hodinky na stolíku ale pred očami som mala chaos.„Prečo to nemôžu byť digitálky." zavrčala som naštvane, po chvíli (naozaj dlhej) som zistila že je:„Za 5 minút 7."„Máme 5 minút aby sme sa dojebali na večeru." neveriacky som na ňu pozrela, lebo bolo absolútne jasné že naše žalúdky nie sú v žiadnom prípade schopné niečo prijať.„Poďme na našu izbu mali by sme sa dať trochu dokopy, všetci sú v sieni aspoň sa nikto nezľakne." bolo to vtipné až do chvíle kým sme sa fakt neuvideli ako vyzeráme. Keď sme zas vyzerali ako ľudia ostali sme na izbe a snažili sa spomenúť čo sme to ráno vlastne porobili. 

„Vy dve ešte žijete?" vyškieral sa Blaise keď všetci okolo 8 prišli na izbu, teda skoro všetci, Malfoy zase chýbal.„Keby ste sa videli, o Pansy nám jej neslávne známe aký vzťah udržiava s chlastom ale..."„Ale očividne má novú parťáčku." doplnil ho Theo, Crabbe a Goyle sa smiali ako divý a odôvodnili to tým že nás majú priamo pred očami ako sme vyzerali ešte pred pár hodinami, Millicent  zvedavo počúvala keďže mala vtedy hodinu a nevidela nás. Jediná Daphne sa netvárila moc nadšene a to bola celú dobu s Mill, takže si nechcem ani predstaviť čo by to bolo ak by nás chytila v tom stave, a podľa toho čo si pamätám (aspoň z časti) ako mi Pansy hovorila aká je Daphne keď Pansy pije, tak by sme asi fakt boli mŕtve.„Nemôžem uveriť že ste sa ožrali." treskla nejakou knihou čo mala v rukách o stôl, všetci sa zatvárili neprítomne, pochopila som že nie sme v situácií kedy by sme sa mali čo i len ozvať.„Upokoj sa Daphne."„Nie Pansy neupokojím ako keby toho už nebolo dosť!"„Daphne." podotkol Theo.„Prichádza temná doba a vy sa spokojne túlate po Rokville počas školy a..."„Daphne." znova, ale už ráznejšie.„...a to v časoch kedy každú chvíľu hrozí že nás povolajú!"„Daphne!" vykríkol a tá sa pomaly upokojila. Pocítila som miernu závrať a jemne sa mi na sekundu zahmlelo pred očami.„Núdzová miestnosť, užaj!" ozvalo sa mi v hlave ľadovým hlasom.„Lily?" opýtala sa opatrne Millicent a položila mi ruku na rameno. Všetci sa na mňa vyľakane pozerali, až vtedy som si uvedomila že sa tvárim akoby som videla dementora.„Ja...musím len...za chvíľu sa vrátim." vytrhla som sa jej, rýchlo som sa postavila a vybehla z izby a klubovne priamo na siedme poschodie. Neviem prečo som poslúchla hlas, ktorý sa mi z ničoho nič prvý krát v živote objavil v hlave ale zdal sa mi celkom povedomí, pochopila som keď som vošla dnu.„To ti trvalo." odvrkol si povýšenecky.„Ako si sa mi dostal do hlavy?" vybehla som na neho.„Oklumencia, k tomu  sa dostaneš keď vôbec prejdeš odzbrojovanie."„Nie som taká neschopná!" vykríkla som naštvane.„Tak to dokáž." odbil ma s takým pokojom v hlase až som myslela že ho na mieste zabijem. Odložila som si plášť a zaujala pozíciu, v ktorej aj tak dlho nevydržím lebo budem kvôli nemu opäť utierať dlážku vlastným telom!„Jediné kúzlo ktoré vieš na svoju obranu je Ani hnúť, čo je zdĺhavé a málo účinné. Expeliarmus vieš?" prikývla som, čím ma vyzval aby som mu to dokázala.„Expeliarmus!" jedným švihol to odrazil.„Ako ti mám kurva niečo dokázať keď mi to ani takto nedovolíš!" vybuchla som na čo pretočil oči, ako veľmi neznášam keď to robí Scorpius a teraz ešte aj on!„Ty o pravom čare mágie nemáš ani tušenie." odvrkol.„Pred tebou stoja dvaja na vlas rovnaký čarodejníci, dvojčatá, bratia a zaútočia tým istým zaklínadlom z prútikov rovnakého zloženia , povedz Princová ako zistíš koho kúzle je silnejšie?" ostala som stáť s otvorenými ústami. Pohŕdavo sa uchechtol:„Dobrú noc." pozrel na dvere a pochopila som že mám odísť. Celá rozzúrená som vypadla od neho čo najrýchlejšie a čo najďalej. Zastavila som sa až pri čiernom jazere, zamyslene som sedela pod stromom na jeho okraji a pozerala na jeho hladinu.„Ahoj." prekvapene som sa otočila. Merlin a čo teraz, pomyslela som si. „Môžem si prisadnúť?" súhlasne som prikývla.„Aké to je?"„Čo ako?" nechápala som.„Byť nová je vždy hrozné a ty si navyše v slizoline takže..."„Slizolin nie je peklo ale fakulta, ktorej študenti len nemajú vlastnosti ktoré sú ideálne no zídu sa." obhajovala som práve fakultu ktorej princa nenávidím a vždy som proti nej bojovala?„To ani netvrdím, len tých ľudí poznám dlhšie ako ty."„Je to v pohode, sú len svojskí, svojím spôsobom." vysvetlila som stručne.„Každý tomu hovorí inak." zasmial sa a musela som uznať že má vlastne pravdu.„Čo tu robíš o takomto čase?" napadlo ma, čo ale nebola moc múdra otázka lebo ani ja som tam nemala čo hľadať.„Potreboval som trochu odreagovať a nepoznám lepší spôsob ako ležať a pozerať na nebo." ľahol si a v očiach sa mu odrážali hviezdy. Tak veľa spomienok mi prebehlo hlavou a nedalo mi neurobiť to isté.„Ktoré je tvoje obľúbené...súhvezdie?" opýtal sa.„Opýtaj sa na hviezdu a odpoviem." ani nemusel a pokračovala som:„Tá ktorá je najjasnejšia, môj strýko, vlastne krstný otec môjho otca sa volal ako tá hviezda. Povedal že tí ktorý nás ľúbia nás nikdy naozaj neopustia a mal pravdu, aj keď zomrel je stále snami, každú noc ho vidím na oblohe."„Sirius." zašepkal skleslo no uchvátene zároveň.„Pred pár mesiacmi zomrel môj krstný otec, tiež sa volal Sirius, je to zvláštne ale pripadá mi akoby si hovorila presne jeho slová."„To je mi ľúto." povedala som úprimne, ako veľmi som vždy videla bolesť v očiach môjho otca keď spomínal Siriusa. No bolo tam aj niečo iné, hrdosť, tak ako aj teraz.„A čo sem privádza teba?" chvíľu som sa zamyslela a potom mu povedala o otázke ktorá ma sem doviedla, možno to nebola jediná vec ale samu seba som o tom v tej chvíli presvedčiť dokázala a to mi vyhovovalo. „Ja nie som človek, ktorý je zrovna dobrý v teoretických vedomostiach...ale myslím že ti môžem pomôcť. Ak máš zajtra čas, stretneme sa o 3 pred knižnicou." radostne som súhlasila.„Začína byť chladno nepôjdeme dnu?" navrhol a ja som nemala dôvod protestovať. Rozprávali sme sa celú cestu do žalárov až sme zastavili pred dverami klubovne.„Odkiaľ vieš kde je naša klubovňa?" opýtala som sa prekvapene.„Nooo..." nemohla som sa nesmiať keď mi vyrozprával príbeh ako v druhom ročníku s Ronom vypili všehodžús a premenili sa na Crabbea a Goylea aby vypočúvali Malfoy ohľadom tajomnej komnaty a ako sa Hermiona premenila na "mačaciu- ženu" ako ju odvtedy Ron volá. Ako je do pekla možné že nám o tom rodičia nikdy nepovedali?„Takže...uvidíme sa zajtra ak...ak prídeš teda."„Tak zajtra."„Dobrú noc Lily."„Dobrú noc Harry." usmiala som sa a zmizla v tieni slizolinu.