Wiltshire

1.9K 118 0
                                    

„Dobré ráno." otvorila som oči a tie sa stretli s párom krásnych sivých očí.„Dobré ráno." usmiala som sa.„Dnes ti to tu trochu poukazujem čo povieš?" navrhol a ja som nadšene súhlasila ale najprv:„Dúfam že už ma nečakajú ďalšie stretnutia s Voldym a jeho spoločíkmi."„Nie neboj sa, majú nejakú akciu ani otec tu nie je." dosť sa mi uľavilo. Neviem čo to do mňa včera vošlo ale pochybujem že by som to zvládla znova. Trvalo ešte veľmi dlho kým sme sa vytrepali z postele, hlavne mne lebo tak dobrú posteľ som ešte nevidela. Keby sa dalo ostala by som tam celé prázdniny. Keď sa Draco postavil a mne sa naskytol pohľad na jeho dokonalé telo(keďže spal iba v trenkách)myslela som že sa roztopím.„Môžem si dať dole aj toto." povedal zvodne a ukázal na lem treniek.„Zvrhlík!" rozosmiala som sa a hodila po ňom vankúš, netrafila som čo využil a vrhol sa na mňa. Začal ma štekliť a proti jeho sile som so svojou vrabčou nemala najmenšiu šancu.„Ehm, Ehm." Draco zo mňa v momente zliezol. Vo dverách stála Bellatrix.„Raňajky sú na stole, ale nemusíte sa ponáhľať. Ja už to mamičke vysvetlím drahý. Lily tu máš nejaké šaty." zaškerila sa položila šaty na kreslo a so smiechom zabuchla dverami. Pomaly sme otočili pohľady na seba a okamžite sme vybuchli do smiechu.„Tak toto mi nezabudne." buchol sa po čele Draco a zase sme sa začali smiať.„To tu vážne musím stále chodiť v šatách?" opýtala som sa znechutene, boli fakt pekné to sa musí nechať ale chodiť v tom celé dni?„Tu máš moje tepláky tieto sú menšie nosil som ich keď som mal 13, možno ti budú." boli, aj keď na mne viali aspoň nepadali. Prišli sme na raňajky ale už nie do tej jedálne ako večer pred tým.„Koľko je tu jedálni?" opýtala som sa keď mi to oznámil.„Štyri. Jedna v západnom krídle, jedna vo východnom, tá na poschodí kde sme boli včera, slúži len pre stretnutia smrťožrútov a tá kde ideme teraz, je najväčšia a najpoužívanejšia." vošli sme dnu, miestnosť bola zladená do zelena, aké nečakané.

Za stolom sedela Bellatrix s vyloženými nohami na stole a zákerne sa uškŕňala

Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.

Za stolom sedela Bellatrix s vyloženými nohami na stole a zákerne sa uškŕňala.„Netvár sa tak." Draco nahodil ten svoj typický úškrn a sadol si oproti nej. Ja som zaujala miesto vedľa neho.„Nohy dole zo stola!" zavelila Narcissa a Bellatrix neochotne zložila nohy. Neverím tomu že vidím madam Lestrangeovú v teplákoch a vyťahanom tričku.„Máte na dnes nejaké plány?" opýtala sa nás pani Malfoyová.„Ukážem Lily dom." odvetil jednoducho.„Bavte sa. Bella..."„Ti dá oblečenie Lily, áno myslím že už jej to došlo Cissy." skočila jej do reči jej sestra.„Vďaka, madam Lestrangeová."„Pokojne mi hovor Bellatrix. Ak ťa už Draco priviedol do tohto blázinca cíť sa aspoň trochu normálne."„Skončila si?"„Prepáč sestra ale sama vieš že toto miesto jej príšerné." a tak podobne sa začínala každá hádka medzi nimi. Kvôli hlúpostiam väčšinou.„Ak sa ti tu tak nepáči mala si ostať v Azkabane." Cissy zdvihla obočie či jej sestra chce ešte niečo poznamenať a tým značne zabodovala. Bellatrix potichu pokračovala v pití kávy. Hneď po raňajkách ma Draco zobral na prehliadku manoru. Zabili sme tým takmer celý deň. Po večeri sme sa prechádzali po rozsiahlych záhradách zasypaných snehom.„Je to také krásne."„To len v zime, už dva roky je to tu príšerné. Všetko zvädlo, do vtedy sa o to starala matka, keď som v 11-tich odišiel do Rokfortu, záhrady sa stali jej každodenným koníčkom a v zime knižnica no po návrate Voldemorta...všetko sa zmenilo." na chvíľu sme sa odmlčali. V tichu sme sa prechádzali až kým ma nezatriaslo od zimy.„Vrátime sa dnu, urobím kakao." tá predstava sa mi páčila, okamžite som súhlasila. Stála som v Dracovej izbe a čakala na neho. Z okna jeho izby bol krásny výhľad. Neďaleko som zbadala obrysy malého mestečka.„Muklovská dedinka, sú tak milý ľudia ale...povedz že stále žijú niekde v 17. storočí."„Hony na čarodejnice?" opýtala som sa prekvapene. „Áno. Urobíme si zajtra malú prechádzku?"nadšene som prikývla. Uložili sme sa do postele a v Dracovom náruči som zaspala.

Dokonalý (Ne)priateliaOnde histórias criam vida. Descubra agora