„Ja..." povedala som mu všetko. O tom ako sa celá rodina stretávame, nikdy sa nedá byť niekde osamote, o tom koľko stolov vždy spájame aby sme spolu mohli večerať a tie darčeky...každý rok je to vlastne to isté a tie milované koláčiky...„Nikdy pred tým som si neuvedomila ako veľmi to milujem. Chýba mi to." povedala som úprimne. „Je veľa hodín mali by sme si už trochu oddýchnuť." povedal Draco a pohladkal ma po líci. Súhlasila som, už som sa ledva držala hore. Keď som si ľahla pod svoju perinu myslela som že zmrznem, bola hrozne studená, keď som pomyslela ako dlho mi bude trvať kým sa trochu vyhreje, až sa mi prestalo chcieť spať.„Poď sem." zasmial sa Draco a podvihol svoju perinu. Neváhala som a pritúlila sa k nemu. V jeho svalnatom objatí som ihneď zaspala.
Zobudila som sa do krásne zasneženého...vlastne už bol skoro obed. Spomenula som si na náš rozhovor a pichlo ma pri (nikto neverí že ho naozaj mám) srdci. Mala som skvelú príležitosť mu povedať pravdu kto naozaj som ale nevyužila som ju. Prečo? Myslela som že sa vo mne niečo zlomilo...ale to je hlúposť, stále som bola tá neveriaca sebecká mrcha. Zobrala som si Dracov župan a vyšla izby. Napadlo ma že bude v jedálni, ale nebol. Vlastne nebol nikde. Prehľadala som skoro celý manor ale jeho nikde. Dokonca ani jeho mami a tety Bellatrix. Chcela som sa ísť trochu poprechádzať do záhrad ale nemala som si čo obliecť. Napadlo ma že som na niečo zabudla.
Drahá Pansy...
Napísala som Pansy čo najviac sa dalo, pretože keby som zabudla na nejaký podstatný hoci aj nepodstatný detail, asi by ma zabila. „Zdravím." skoro som dostala infarkt keď sa predo mnou objavil domáci škriatok.„Ehm...ahoj." povedala som neisto.„Som Dobby, Draco poslať Dobbyho robiť slečne Lily spoločnosť." tak Draco poslať!?!Moment to je Dobby! Ten Dobby o ktorom nám hovoril otec a ktorého spomínal Draco. „A kde je? Kde sú všetci?" opýtala som sa trochu podráždene.„To Draco zakázať hovoriť , pani Narcissa ísť za svojou sestra Andromeda a madam Lestrangeová byť Dobby nevedieť kde." to si snáď robí srandu.„Nudím sa Dobby, poďme sa trochu zabaviť." navrhla som a jemu neostávalo nič iné ako súhlasiť. Zobrala som si Dracove oblečenie a išli sme von. Pripadalo mi to ako návrat do detstva. Robili sme si anjelov, guľovali sa a hádzali do snehu. Nakoniec sme sa rozhodli urobiť snehuliaka. Dali sme mu aj metlu, mrkvu a šál (Dracov). Keď sa Draco bude sťažovať jeho problém, nemal ma tu nechať! Blížil sa čas kedy by som sa obyčajne chystala na spoločnú vianočnú večeru. Zosmutnela som, vždy som len chcela mať pokojné Vianoce, a teraz keď ich mám...som sama v obrovskom dome so škriatkom bez akéhokoľvek náznaku sviatkov. Niekto zaklopal:„Áno?" ozvala som sa.„Predtým než po mne niečo hodíš, čo by som sa síce nečudoval, ale chcem aby si zavrela oči a išla so mnou."„Ideš." povedala som Dobbymu , ktorý bol na ťahu v šachu. Boli Vianoce takže som nemala v pláne si kaziť náladu viac ako som ju už mala.„Ako veľmi si naštvaná?" skúsil ešte raz.„Šach mat." usmiala som sa víťazne.„Fajn, ako chceš." prehlásil, prišiel ku mne a zdvihol na ruky.„Čo to robíš pusti ma!" vykríkla som podráždene.„Hmm...nie." zaškeril sa a niesol ma von z izby.„Lily, šťastné a veselé." otvoril dvere do jedného zo salónov. Keď som ho uvidela ostala som v nemom úžase. Bolo to krásne. Všade boli ozdoby, a vôňa vianočných medovníkov...a ten stromček!„To je...to je..."„Neviem ako by mali pravé vianoce vyzerať, chcem len...aby si sa necítila tak zle." vysvetlil mi úprimne trochu neisto.„Robíš si srandu? Je to nádherné." vzdychla som uchvátene.„Bol som dole v dedine u Magdy dala mi jedlo a medovníky a..." prerušila som ho tým že som sa mu vrhla okolo krku.„Si najlepší." stisla som ho ešte silnejšie a od radosti som mu dala pusu na líce.„Toto sa mi páči." uškrnul sa šibalsky nad čím som sa zasmiala. Potom sme si dali pravú vianočnú večeru s vínom a vaječným likérom.„Ak sa nemýlim je čas na darčeky." šokovane som položila svoj pohár.„Dopredu hovorím že to bolo na rýchlo ale...snáď to nebude také strašné." dodal a podal mi malý balíček.„Draco...ja pre teba nič nemám."„Ty už si mi darček dala...Vianoce." usmial sa a pobozkal ma do vlasov. Keď som otvorila darček ostala som bez slov a pohnutia. Nič krajšie som nikdy nevidela.
