Dokonalý (Ne)priatelia

Predvianočný Banket

  Po príchode do sídla nás čakala večera s Narcissou Malfoyovou a Bellatrix Lestrangeovou. Šaty som si opäť našla na posteli.„Dnes konáme menší banket, predvianočný večierok."preľaknuto som sa otočila, vo dverách stále Bellatrix.„Aha." odpovedala som jednoducho, aspoň som pochopila prečo som si mala obliecť šaty ako na obrovskú slávnosť.„Ako to robíš? Dokážeš sa ľuďom dostať pod kožu a oni ti veria, povedala by som že si presvedčila aj samotného temného pána. Si dobrá." zamrazilo ma.„Neviem o čom..."„Ale áno vieš, pochybujem že priezvisko Princová je vôbec tvoje, mne je to jedno len si dávaj pozor čím dlhšie budeš tajiť pravdu pred Dracom tým viac mu ublížiš...nie je taký hajzel na akého sa hrá verí ti, tak ho nesklam...lebo potom, až potom sa do toho zamotám ja. Draco je jediný človek na svete na ktorého nedám dopustiť." hovorila potichu a hrozivo, ľadovým hlasom, jej čierne oči ma prebodávali ako nože. Len sme tam tak oproti sebe bez slova stáli a dívali si do oči.„Si dobrá klamárka, páčiš sa mi. Idem dole pomôcť Narcisse, dúfam že ti tie šaty padnú." potľapkala ma po ramene a s úškrnom odišla.„Kto to bol?" Draco vyšiel z kúpeľne sušiac si vlasy uterákom. Namiesto odpovede som nahlas zapískala.„A že ja som zvrhlík." pokrútil hlavou a otočil sa k skrini. To že má dokonalé telo som už zistila ale teraz, vidieť ho mokrého len s uterákom okolo pása. Za taký pohľad z blízka by iné pokojne aj zabíjali.„Ideš do tej kúpeľne alebo sa chceš najprv pozrieť ako vyzerám úplne nahý?" opýtal sa lišiacky. Pomaly som k nemu pristúpila a zvodne som mu zašepkala:„Čo ak to už viem?"žmurkla som a zmizla za dverami kúpeľne. Pri pohľade na tú vane som neodolala nutkaniu vyskúšať ju.

„Ideš už?" pýtal sa Draco už asi po 5 krát, ale ja som ešte stále ležala v horúcej vode.„Choď už ja ťa dobehnem." zakričala som so zavretými očami. Až keď voda takmer vychladla vyliezla som z vane a pustila sa do príprav na banket. Keď som sa po všetkých úpravách uvidela v zrkadle, neverila som že sa pozerám sama na seba. Vyzerala som ako...kráľovná, bolo to úžasné. 

Zhlboka som sa nadýchla pred tým než som vyšla spoza rohu na mohutné schodisko, ktoré viedlo priamo do centra celej udalosti. Vo chvíli ako som sa tam postavila všetci sa na mňa otočili...zase. Vždy som milovala pozornosť ľudí, čím viac ich bolo tým sebaistejšie som sa cítila. Aj keď fakt je že práve som stála pred radom najvernejších smrťožrútov, nerozhodilo ma to. Bola som so sebou jednoducho spokojná. Opatrne ale kontrolovateľne som pomaly schádzala dole. Draco stál pri nejakých chlapoch a keď ma zbadal stratil reč. Položil svoj pohár na tácku nejakému sluhovi čo išiel okolo a pristúpil pod schody.„Si nádherná." povedal mi užasnuto.„Ďakujem." usmiala som sa, musím priznať že ma to naozaj úprimne potešilo.„Slečna Princová." poklonil sa mi...kto že to je?„Ďakujem pán...pán..."„Rosier." zašepkal mi Draco nenápadne.„...pán Rosier." usmial sa a odišiel, musela som si vydýchnuť.„Odkiaľ ma pozná?"„Po tom čo si si dovolila pri Voldemortovi a stále žiješ...si legenda." po ničom inom fakt netúžim len zažiariť medzi smrťožrútmi.„Idem na chvíľu za mamou bav sa." sám neveril že sa medzi tými "ľuďmi" ak sa nimi dajú nazvať po tom všetkom čo robia.„Slečna Princová  pridajte sa na pohárik." zavolala ma k sebe 7 členná skupinka. S Dolohovom a Carrowovcami som sa už stretla ale tích ostatných nepoznám. Ku podivu sa nerozprávali o vraždách a mučení ale o tanci. Dvaja z nich sa dokonca vyzvali na parket a ja som súhlasila. Tým že sú z takých veľavýznamných rodín, etiketa a tieto sračky sú ich špecialitami, rovnako tak tanec.„A vtedy som si povedala že si nikdy viac neobujem podpätky, na moje prekvapenie neprešlo ani 6 rokov a ja už ani iné nemám." dohovorila som príbeh ako som si tesne pred nástupom do 1. ročníka. vykrútila členok na pol roka. Je to dosť vtipný príbeh, čo potvrdil aj smiech tých všetkých naokolo.„Smiem prosiť o tanec?" začula som za sebou.„Draco! Už sme si mysleli že si zmizol."„Mal by si si vypočuť príbehy slečny Lily, sú famózne." Dracov prekvapený pohľad mieril okamžite na mňa. Akože nič som podvihla ramená a napila sa zo svojho vína.„Ak dovolíte na chvíľu vám ju zoberiem."„A odkiaľ vieš že s tebou pôjdem?" odbila som ho a tým som zdvihla náladu okolitej spoločnosti.„Slečna Princová s vaším dovolením, smiem vás požiadať o tanec?" predniesol zdvorilo narovnajúc si kravatu a ponúkol mi rameno. Jemne som na neho kývla na znak že sa mi to takto páči a so slovami...„Zaiste pán Malfoy...prosím ospravedlňte ma." som jeho ruku priala a vybrali sme sa na parket.„O čom si sa to s nimi rozprávala?"„Záleží na tom?" opýtala som sa tajomne.„Máš pravdu, nezáleží." usmial sa a pokračovali sme v tanci.„Za chvíľu to končí, venuješ mi ešte jeden tanec?" opýtal sa keď sme opäť stáli pri skupinke manželiek smrťožrútov, Dracovi nešlo ani tak o ten tanec ako aby mohol vypadnúť od tých namyslených paničiek. Ja som si na také nány zvykla koniec koncov...som rovnaká. Tancovali sme až do samotného konca kým netrebalo vyprevádzať hostí.„Pekný večer slečna Lily."„Slečna Lily šťastné a veselé.„Drahá slečna pekné sviatky." takýchto želaní som počula ešte nespočetne veľa kým konečne všetci odišli.

„Konečne." vzdychol Draco keď sa už prezlečený v teplákoch hodil na postel.„Niečo mi o tom hovor." bol to skvelý večer ale už som si vážne necítila nohy.„Bola si skvelá, to ako si si s nimi rozumela, banda prekliatych hajzlov."„Nemáš ich rád?" „To je slabé slovo." ležali sme vedľa seba bez pohnutia, každý vo svojich vlastných myšlienkach. Vtedy som sa konečne odhodlala k otázke ktorá bola vo mne už pridlho.„Prečo nenávidíš vlastného otca?"