„Kam sa všetci tak ženú?" čudovala sa Pansy keď sme ráno kráčali k Veľkej sieni. Všade sa to hemžilo študentami , ktorý si asi našli nové drby na roznášanie.„Povie nám niekto čo také wow sa stalo?" opýtala som sa hneď po príchode ku stolu.„Chrabromilčanka Katie Bellová, včera keď išla z Rokvillu niečo sa stalo, skoro ju zabili."„Ako mohli skoro zabiť študentku za bieleho dňa v Rokville?"vyletela Pansy.„Niekto jej u Troch Metiel dal nejaký balíček...na záchodoch, bol to náhrdelník, ktorý mala odniesť Dumbledorovi, niekto ju zaklial aby bola jeho smrť na ňu." po Daphneinich slovách som skamenela, v hlave sa mi začali spájať určité fakty. To predsa nie je možné.„Lily...Lily! Kam bežíš?!" kričal za mnou Theo ale nepočúvala som a utekala do núdzovej miestnosti.„Ako si mohol!" prudko sa otočil.„Boli sme tam len preto že si ma buď miloval alebo odo mňa niečo chceš, chcel si, potreboval si ma! Špinavo si ma využil aby som bola len tvoja zásterka prečo si bol u Troch Metiel a keď si na chvíľu odišiel na záchodoch si zaklial Katie Bellovú!Bol si to ty! Videla som to, videla som ako si si odkladal prútik!" kričala som, veľmi, neviem čo to do mňa vošlo ale nedokázala som si pomôcť.„Zjavne nie si jediná kto má tajomstvá." zašepkal úplne pokojne čím sa mi neskutočne zdvihol adrenalín, neovládla som sa, pristúpila k nemu a vrazila mu päsťou. Hneď potom som oddiaľ vypadla, nezvládala som byť v jeho prítomnosti.
„Zlatko, môžem s tebou hovoriť?" ozvala sa za mnou Pansy, už vyše hodinu som stále na astronomickej veži, nešla som ani na vyučovanie.„Kakao?" opýtala sa milo a podala mi šálku s čokoládovým obsahom čo sa výborne hodilo v takejto zime.„Si v poriadku? Dnes si akási čudná."„Je mi fajn len, chápeš som tu len chvíľu na Dumstrangu som bola 5 rokov..."„Rozumiem ti. Vieš aká som nedôverčivá, neviem si predstaviť že mi som niekam prestúpila a bez týchto mojich priateľov." len sme tam tak stáli a pozerali sme sa na krásu Rokfortu.„Lily to včera v izbe..." začala presne to prečo som si aj myslela že prišla.„Mne nemusíš nič vysvetľovať mňa do toho nič." neklamala som, tvárila sa že čaká akoby som mala vybuchnúť, možno by som aj ale ja som si už v ten deň nervy vybila dostatočne.„Tak fajn teda." povedala neisto a odpila si kakao.„Ako dlho už spolu chodíte?" neodpustila som si trošku uštipačne.„Neviem či sa to dá nazvať chodením."„Keď sa s niekym vyspíš viac ako tri krát a bežne si na privítanie alebo rozlúčku dáte pusu ver že to už chodenie je, takže?"„Máš pravdu chodíme spolu." potvrdila Pansy, museli sme sa rozosmiať.„Začalo to chvíľu pred koncom 5 ročníka, asi dva týždne."„Nezdá sa mi že by o tom niekto vedel snažíte sa chovať tak ako vždy?"opýtala som aj keď odpoveď som už v podstate vedela, bolo to očividné.„Vieš o tom len ty a bola by som ti nesmierne vďačná keby to tak ostalo."„Máš moje slovo. Len by ste mali byť opatrnejší, aspoň sa skúste zamykať!" zvýšila som hlas pri spomienke na včerajší incident, jasné že si neodpustila smiech.„Mám šialený nápad." povedala odrazu.„Chceš ísť dobrovoľne na vyučovanie?" skúsila som len tak, toto keby videli naši veď by ma roztrhli, keď sa mi raz podarí vrátiť späť, budem to robiť častejšie veď to aj tak nikto nerieši...v podstate.„Žartuješ však?" opýtala sa neveriacky.„Len mi nehovor že..."„Dievča ty mi čítaš myšlienky!" vykríkla Pansy nadšene a pevne ma objala, už som len čakala kedy sa jedna z nás oleje horúcu čokoládou.„Počuj kým ti neprídu tie tvoje veci, moja skriňa je aj tvoja ber si čokoľvek bez opýtania akoby to bolo tvoje."„Ďakujem Pansy." objala som ju tiež. Myslím že práve to bol deň ktorý nás zblížil zo všetkých najviac.
Celé dni ubiehali úplne normálne, cez piatky a soboty sme chodili do barov, zvyšok času trávili všetkým možným len nie učením, teda aspoň niektorý, Daphne už šalela ako pristupujeme k štúdiu, merlin tá by si rozumela s Rose, keby boli Daph a Hermiona v jednej fakulte podľa mňa by bolo nerozlučné na život a na smrť. Ešte týždeň a mali prísť Vianoce, nikto sa na nich nijak moc netešil. A čo sa jeho týka, od TOHO dňa som s Malfoyom neprehodila ani slovo, vlastne som ho ani len nevidela dlhšie ako na pár sekúnd, mala som s ním zopár hodín no na žiadnej nebol, ráno skoro vstával a v noci neskoro prichádzal, tak to tvrdili chalani. „To nedáva žiadny zmysel."„Ale áno dáva lenže keď si tomu nevenovala 5 rokov teraz je to už zrejme beznádejné." ďalší marný pokus Thea vysvetliť Pansy pointu elixírov. Akoby som videla Rose lámať si nervy nad Scorpiusom a Alom. Len som sa nad tým pousmiala a zrakom som prebehla cez sieň. Uvidela som Harryho ako zastavil Katie Bellovú, ani som netušila že ju pustili od Munga. Katein pohľad zamrzol a Harry sa pozrel jej smerom len tak zo zvedavosti som urobila to isté. Do siene vošiel Draco, všetci traja na seba zízali on si napravil kravatu a v pol ceste ku stolu sa rýchlo otočil a vypochodoval zo siene. Harry sa vybral za ním neváhala som a zdvihla som sa aj ja.„Ideš niekam zlato?" opýtala sa Pansy.„Len si odskočím za chvíľu som späť viem že ti budem chýbať." žmurkla som chápavo, všetci sa zasmiali, takže sa im nezdalo že sa niečo deje a nechali to tak. Čo najrýchlejším ale aspoň trochu nenápadným krokom som sa ponáhľala za nimi. Niekde na štvrtom poschodí som Harryho stratila.„Do riti!" kopla som naštvane do brnenia.„Hej to bolelo." vyšiel z neho jeden z duchov hradu.„Vtipné George ste duch vás to nemôže bolieť." vybehla som na ducha padlého rytiera niekedy okolo roku 1450 alebo tak nejak, kto si to má pamätať veď ani on nevie kedy mám narodky. Otočila som sa na odchod keď som začula buchot, išiel z chlapčenských záchodov a samozrejme to by som nebola Lily Potterová keby som sa tam nešla pozrieť. Opatrne som vošla oslepil ma jasný záblesk spoza rohu a výkrik„Sectumsempra!" potom už bolo počuť len tečúcu vodu z prasknutých trubiek. Nenápadne som nazrela k umývadlám a za roh viedla krvavá stopa. K vode sa pridali tiché vzdychy. Pomaly som kráčala bližšie, nebola som si istá čo mám vôbec čakať. No keď som uvidela známu postavu ležať v kaluži krvi stále krvácať všetky moje doterajšie pocity a hnev išli z nejakého dôvodu bokom.„Draco!" vykríkla som zhrozene a hneď som sa vrhla k nemu. Meter ďalej stál Harry.„Čo si mu to urobil?" cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy, myslela som že preto ako som práve videla môjho milovaného otca takmer pripraviť o život niekoho pre obyčajnú školskú, chlapčenskú rivalitu, až veľmi neskôr som zistila že to je len polovica dôvodu, tá druhá by ma nenapadla ani vo sne. Vtedy...
