„Dobré ráno." usmiala sa na mňa Daphne keď som na druhý deň prišla na raňajky.„Aj tebe." Najbližšie miesto bolo medzi Pansy a Blaiseom, čo ako som neskôr zistila bola obrovská chyba.„Aký ste mali večer?" nahodila som len tak.„Dúfam že aspoň taký ako ty, keď sme sa vrátili nebola si na izbe." žmurkla Millicent.„Čože?" zabehlo Pansy.„Keby si sa zas nenadrbala aj by si vedela." zavrčala na ňu Daphne.„Ešte si si na to nezvykla?" zaškeril sa Theo.„Dobre uznávam včera som trochu pila ale...nič nehovor Blaise...ale kde že si bola ty takto do noci?"„Pansy ty ani nevieš či bol deň či noc." smiali sa Crabbe a Goyle.„Kreténi." zasyčala podráždene.„Lily akosi sa ti nechce odpovedať."„Žeby mal niekto romantický večer?" škerili sa Theo a Blaise. Môj pohľad hneď zamieril na Draca. Bez žmurknutia ma prebodávali jeho sivé oči.„Len som sa prechádzala chcela som si to tu trochu poobzerať." trepla som prvé čo ma napadlo. Zjavne na to skočili ale to by nebol Zabiny keby sa neozval: „Sama?"„Áno." odpovedala som jednoducho ale nespúšťala som oči z Draca tak ako on zo mňa. Celý deň prebehol celkom v pohode. Pansy a Draca vyhodil profesor z čarovania za vyrušovanie a potom dostali zápis za tri napomenutia počas elixírov. Ale to ako som už zistila pri nich nie je vraj nič nezvyčajné, skôr by bolo prekvapujúce keby aspoň chvíľu držali hubu. Po večeri sme išli na izbu a chalani prišli k nám, okrem Draca ten niekam zmizol.„Kde je Draco?" keď ma to už aj trochu zaujímalo prečo sa neopýtať. Debata utíchla a všetci si vymieňali zmetené pohľady.„Má rád chvíle osamote, pravdepodobne sa šiel prejsť." vysvetlil Theo ale mne bolo jasné že klame. Okolo pol noci sme sa rozhodli ísť spať, netrvalo dlho a všetky sme boli ako zabité. Zrazu som sa z ničoho nič zobudila, len som pocítila akoby nejaký menší tlak, trhlo so mnou a chcela som vykríknuť keď som vedľa mojej postele uvidela Draca, no nezmohla som s na slovo. Skúsila som to znova no nič, ten bastard použil umlčovacie zaklínadlo. Kývol aby som išla za ním, keďže som nemohla rozprávať akosi mi neostávalo nič iné ako ho poslúchnuť. Hneď ako sme vošli do klubovne v hrdle ma zaštipalo a došlo mi že kúzlo pominulo. „Čo to..." ani som nestihla dohovoriť a on mi do toho skočil:„S tvojimi schopnosťami brániť sa budeš mŕtva za menej ako 20 sekúnd."„To je hádam moja vec." zavrčala som naštvane.„Ber to ako láskavosť."„Čo ako?" odvrkla som nechápavo. Pretočil očami, presne tak ako to raz bude robiť jeho syn, komické. Otočil sa mi chrbtom a vykročil k dverám, neviem ako ale určite dobre vedel že pôjdem za ním. Tak ako deň pred tým, ocitli sme sa pred núdzovou miestnosťou. Tento krát bola vybavená inak, bola to veľká prázdna miestnosť zo zrkadlami len pár skriňami, ktoré mali vo vytrínach meče, dýky a všelijaké také vecičky.„Vysvetlíš mi už láskavo čo tu robíme?"„Naučím ťa bojovať." povedal akoby to bola samozrejmosť, pche, ako len ma to mohlo nenapadnúť, och idiot jeden.„Začneme." zavelil a postavil sa oproti mne pár metov ďalej.„Na čo čakáš zaútoč!"„Toto je smiešne." odvrkla som. V tom do mňa narazila žiara a ja som odletela do zadu. Chvíľu mi trvalo kým som pochopila čo sa vôbec stalo Malfoy už stál nado mnou a jednou rukou ma zdvihol na nohy.„Najprv skúsime Protego, to sú základy." hovoril kráčajúc naspäť na svoje miesto predtým.„Magor." zamrmlala som si naštvane popod nos.„Po týchto stretnutiach mi budeš hovoriť aj horšie." žmurkol pobavene. Čo má uši ako netopier???„Ani hnúť!" ledva som sa stihla spamätať a zas som ležala na dlážke.„Nevieš ma varovať?!" zhúkla som.„Keď sa ťa pokúsi niekto zabiť tiež ti predtým nepošle okolkovanú žiadosť či súhlasíš." smial sa, no náramne vtipné, veď budem celá dobytá. Tentokrát som si pripravila prútik hneď ako som sa pozbierala.„Ani hnúť!"„Protego!"„Confundo!" prečo pre Merlina tá miestnosť v prípade použitia na boje nemá molitánové steny? Alebo akokoľvek zmäkčené?„Znova!" táto veta sa mi za celý čas už vrývala do tela ako cuciatus.
„Už to skúšame hodiny!" kričala som z posledného.„A stále si rovnako neschopná ako na začiatku." Tak a dosť!„Ani hnúť! Ani hnúť! Ani hnúť! Ani hnúť!" keď vrhal kliatby on každú, ktorú sa mi nejakým nevysvetliteľným zázrakom podarilo zastaviť, jej tlak ma posunul viac do zadu ale keď odvracal on tie moje všetky na mňa útočili naspäť, moje vlastné kliatby do pekla!„Znova." povedal nezaujato. Tretí krát sa mi podlomili nohy, už som viac nevládala.„Odíď, pokračujeme zajtra...vlastne dnes." keby som mohla vypadnem tak rýchlo akoby ma naháňali akromantule ale jediné čo mi ostávalo bolo sa nejak doplaziť k dverám, pomocou ktorých sa nejako postavím.„Si nemožná vieš o tom?" odvrkol si a zdvihol ma na ruky, zvláštne nestalo sa to tak náhodou aj včera? Aha počkať stalo! aaaaach...„Prečo to robíš?" ozvala som sa do ticha.„Povedzme že som dobrý človek a bol by som nerád ak by si skapala do konca roka, ak vôbec vydržíš dlho." arogantný kretén, čo si o sebe kurva myslí? Aký otec taký syn o tom niet pochýb! Položil ma na posteľ ani som si nestihla zobrať perinu už ho nebolo.„Aj tebe dobrú noc." zavrčala som ironicky do tmy.
