Týždne ubiehali ani neviem ako. Pansy a Draco prežívali asi najkrajšie obdobie v živote. Konečne boli spolu a každému bolo jasné že ich už nič nerozdelí. Draco sa priznal že je smrťožrút a povedal aj o svojej úlohe od Voldemorta. A ja...priznala som sa kto v skutočnosti som. Všetko bolo tak ako malo. Spoločne sme opravili skrinku zmiznutia a čím sa blížil koniec roka tým nervóznejší Draco bol až kým ten deň naozaj neprišiel. Vedeli sme že bude musieť odísť a my sme nemali na výber, muselo sa to stať.„Vrátim sa." lúčil sa s Pansy ten večer. Všetci sme boli mimo, nevedeli sme čo máme čakať, ako to celé dopadne a predovšetkým predstava ako sa musíme rozdeliť...„Lily." prišiel ku mne, Bez rozmýšľania som sa mu vrhla okolo krku a silno som ho objímala.„Niečo pre teba mám." z vrecka vybral malý zlatý prívesok.„Časovrat." povedala som prekvapene.„Chcem aby si išla domov. Toto nie je tvoj život, nepatríš sem a aj keď je pre mňa príšerné aby si mi odišla, musím ťa poslať tam kam naozaj patríš." nechcela som uveriť tomu čo mi hovoril. Nedokázala som to , to nemohla byť predsa pravda!„Draco..."„Nie Lil počúvaj. Urobila si pre mňa toľko, ukázala si mi aké to je mať Vianoce, pochopil som že tu nikdy nie som sám že mám svojich priateľov ktorý tu sú vždy pre mňa bez ohľadu čo sa deje a to najdôležitejšie je že si mi ukázala čo naozaj cítim, vďaka tebe mám dievča ktoré milujem." chcelo sa mi kričať, plakať, kopať...„Zlatko, si moja najlepšia kamarátka a chcem pre teba to najlepšie. Nezaslúžiš si trčať tu, prichádza vojna." prišla ku mne Pansy a tiež ma objala.„Ale ja chcem ostať s vami, po tom všetkom nemôžem odísť!" vykríkla som a cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy.„Vieš že nechceme aby si odišla ale...obávam sa že má Draco pravdu." pridala sa Daphne smutne.„Keď nechceš odísť kvôli sebe urob to kvôli nám, kvôli mne....prosím." mali pravdu, to nebol môj život. Vtedy áno no teraz už vie že vďaka nim mám skvelý život. S človekom ktorého milujem.„Nikdy na vás nezabudnem." povedala som cez plač. Stáli sme v slizolinskej klubovni a všetci sme sa objímali. Zo skrine som vytiahla šaty v ktorých som sem takmer pred rokom prišla. Pozerala som sa na seba do zrkadla a zistila som že už dávno nie som tá Lily Potterová. Vyzerala som stále rovnako, krásna, príťažlivá, sebaistá...dokonalá. Ale už viac nie namyslená a povýšenecká. Dokonca som bola aj zamilovaná. Už som neskrývala svoje city, nemala som pred kým. Ľudia o ktorých každý hovorí ako o arogantných sebeckých aristokratoch ma zlomili.„Budeš v poriadku však?" pýtala sa ma Pansy. Neviem si predstaviť aký to bude život bez nej.„Ahoj zlatko."„Drž sa Lily."„Budeš nám chýbať."„Nezabudneme sa teba."„Keď ti niekto ublíži prisahám že prídem a nakopem mu riť!"„Si blázon Blaise." zasmiala som sa a objala ho.„Veľa šťastia Lily Princová - Potterová." Každé ráno keď sa zobúdzam a každý večer keď idem spať mám pred očami Draca a jeho slová. Keď som sa stala plnoletou pridala som si meno Princová a nikomu nikdy nepovedala prečo. Rok 1996 bol mojím celoživotným tajomstvom. To bolo naposledy čo som videla Gregoryho Goylea, rok na to zomrel vo vojne. A boli to posledné chvíle s rodičmi mojich priateľov ako s mojimi najlepšími priateľmi. Dodržala som čo som sľúbila, nikdy som nezabudla.
„Potterová! Potterová! Kurva Potterová preber sa!" keď som otvorila oči chcela som vykríknuť radosťou že sa to nepodarilo. Ale potom som zaostrila a uvidela ho. Nado mnou kľačal Scorpius a moje telo zaplavila vlna pocitov. Začala som sa smiať ako zmyslov zbavená.„Zbláznila si sa?"„Áno...Do teba." priznala som otvorene a konečne som urobila to čo som mala spraviť už dávno. Pobozkala som ho a to bol ten najúžasnejší bozk v mojom živote. Nemýlila som sa.Milovala som Malfoya...Milovala som Scorpiusa. Po dlhých minútach sme sa od seba odtiahli pre nedostatok vzduchu.„Čo...čo to malo byť?" vykoktal zmätene.„Nenávidím ťa Scorpius! Tak moc ťa nenávidím pretože ťa milujem a nebudem to viac popierať!" čakala som že dostane na mieste porážku. Zízal na mňa s otvorenými ústami a vypúlenými očami.„Potterová, ty nemáš najmenšie tušenie čo si so mnou práve urobila." dostal zo seba nakoniec. Chcela som ešte niečo povedať mala som toho toľko za ten rok (tu prešlo sotva pár minút) ale nestihla som lebo si ma pritiahol k sebe a vášnivo ma bozkával. Neviem na čo som si tie šaty predtým obliekala keď už boli po chvíli dole. Nikdy predtým som niečo také necítila. Ten adrenalín tá vášeň to vzrušenie... Ležali sme na tých rozhádzaných haraburdách a obaja sme sa spamätávali z toho čo sa medzi nami práve stalo.„Milujem ťa Lily."„Milujem ťa Scorpius." Vtedy mi došlo s kým chcem stráviť zvyšok života. Draco chcel aby som bola šťastná. Bola som, som a aj vždy budem. Ako lady Malfoyová manželka Scorpiusa a matka Draca Harryho a Gregoryho Lucasa Malfoyovcov. Moje deti sa ma vždy pýtali prečo si ten náhrdelník (ten od Draca k Vianociam) nikdy nedávam dole. Moja odpoveď bola stále rovnaká. „Aby som splnila sľub a nikdy nezabudla." Draco, ty sám si mi zabezpečil šťastie ktoré si mi prial. Naučil si ma milovať tvojho syna. Ďakujem...
