Dokonalý (Ne)priatelia

Slizolinčanky

Čakala som pred Veľkou sieňou, bolo mi to nejak jedno stále som to ja bez ohľadu na rok. Pozrela som sa do svojho odrazu a hrdo som sa mierne usmiala. Ako vždy všetko dokonalé. Až na tú rozbitú hubu, aspoň som už nemala krv po celom ksichte. Ešte som si upravila šaty, vlasy, skontrolovala opätky. V kabelke som našťastie mala aj šminky, mierna úprava očí a pier, make up ja nepotrebujem na mojej tvári nikdy nebol ani náznak akné. Bola som nadmieru spokojná, nič nové. Dvere sa otvorili a ja som hrdo a sebavedomo vykročila vpred. Všetky pohľady mierili na mňa, nevenovala som im žiadnu pozornosť, bola som na to už zvyknutá. Vzpriamene som si sadla na ten stolček a prekrížila nohu cez nohu. Chalani z prvých miest pri stoloch išli na mne oči nechať, tí ostatný sa mierne staviali aby mali čo najlepší výhľad,aké nečakané. Mcgonagallová mi položila na hlavu klobúk.„Hmm, toto je zaujímavé, trochu sa sám sebe čudujem ako je možné že som ťa dal do chrabromilu, mám pocit ,že tvoje miesto je niekde inde, ó, áno to je, SLIZOLIN!" vykríkol okamžite. Celé osadenstvo slizolinu, hlavne to chlapčenské sa postavilo, pískalo a tlieskalo. Nezaujato som išla k stolu. Všimla som si ako na mňa nadšene máva ten černoch spred pol hodiny. Pretočila som očami a sadla si dva miesta od všetkých nemala som chuť sa u s niekym bratríčkovať. Jeho asi kamaráti sa začali smiať. Pripomínal mi psa čo sklopil uši a zaliezol do kúta. Nemala som chuť ani jesť pri toľkom obecenstve sa to ani nedalo .Cítila som sa sebe pohľady väčšiny siene. Kúsok odo mňa pristál oriešok. Povzdychla som si ako môže byť niekto taký primitív. Došlo mi že to malo byť do mňa ale má mizernú mušku. Vo chvíli ako som si dala ruku zboku ku hlave chytila som medzi prsty ďalší oriešok. Pohŕdavo som pozrela smerom odkiaľ letel. No jasné Zabiny. Ešte asi nezistil že má tu česť s metlobalistkou. Jednoducho som mu to celou silou hodila naspäť, trafila som čašu, ktorá sa prevrátila na kraj taniera čiže všetko mu spadlo do rozkroku. Celý slizolin sa zabával keď sa s hrôzou postavil a mal celé mokré nohavice.„Čo že Blaise pošťal si sa?" smiala sa nejaká hnedovláska oproti nemu a všetci s ňou. Už som toho mala dosť potrebovala som si ísť zapáliť.„Kamže Princová?" zastavil ma keď som išla okolo neho.„Zapáliť si." odbila som, nemala som chuť sa s ním zahadzovať, nedostatok nikotínu už volal, veď naposledy som fajčila...aha počkať o 26 rokov. Nikdy som sa nesrala s tým aby ma nikto nemohol nájsť bolo mi to jedno a teraz už mi to je úplne fuk. Došla som k oknu asi o chodbu ďalej od slizolinskej klubovne. Bol to malý výklenok s múrikom kde som si mohla aj sadnúť, často tam chodím s babami, alebo skôr budem chodiť. Ešte že som si zobrala tú kabelku aj peňaženku s peniazmi. Potom som išla rovno do izby, chvíľu trvalo kým som ju našla. No Merlin, pomyslela som si keď som uvidela kto budú moje spolubývajúce. Daphne Greengrassová, Mellicent Bulsdtrodová, Pansy Parkinsonová.„Zdravím." pozdravila som keď som vošla. Všetky tri si ma premeriavali.„Ahoj, som Daphne." prišla ku mne dlhovlasá blondína.„Lily." predstavila som sa.„Toto sú Millicent..." ukázala na čiernovlásku, trochu pri sebe pripomínala krv a mlieko ešte aj pleť mala snehovo bielu.„...a Pansy."to je tá čo sa smiala na Zabinym, musím uznať že vyzerá dosť dobre, postavu má tak ako ja, pleť bez nejakých nedostatkov. S ňou to bude ťažké, sebavedomie jej určite nechýba.„Nie sú vždy také mrzuté ako sa teraz tvária, ale si nová takže to budeš mať v slizoline zložité." oboznámila ma Daphne.„Myslím že to prežijem." odvetila som neprítomne. „To si len myslíš." „Pansy prestaň." Ohriakla ju Daphne. „To čo si urobila Blaisovi bolo dobré." Snažila sa zmeniť tému Millicent. Ja neďakujem a nehodlám to meniť. Len som ďakovne prikývla a to stačí.„Máš dobrý švih, a presnosť." pokračovala. „Som stíhačka ja a jeden...chalan sme najlepší na škole."„Nemáš ho rada? Pred tým ako si ho spomenula si dala pauzu zjavne si ho chcela pôvodne nazvať inak." ozvala sa Pansy.„Vlastne ho priam nenávidím." uznala som.„Odkiaľ že to si?" pokračovala.„Dumstrang."„Takže si Bulharka?"„Nie, Francúzka a Rumunka." ešte že ma strýko Charlie učil po rumunsky a teta Fleur francúzsky, nejaké základy zvládnem.„To znamená že poznáš Victora Kruma?"„Pravdaže." občas chodí na návštevu aj s rodinou za tetou Hermionou len dúfam že sa nebude pýtať na detaily zo školy o tom moc neviem.„Máš súrodencov? Čo rodičia? Alebo príbuzný?"„2 starších bratov už sú dospelý, mama je vo Francúzku a otec v Rumunsku určite ich nepoznáte."„Na to akých si národností máš celkom anglické meno."„Vyzerám že som si ho vybrala ja?"„Pansy to stačí." zastavila ju Daphne lebo už sa nadychovala na ďalšiu otázku.„Tak toto je tvoja posteľ a skriňa, kúpeľňa je na konci chodby, veci ti doniesli škriatkovia pred chvíľou." ukázala na kufor na prázdnej posteli.„A tu je rozvrh." podala mi pergamen, no zbohom stratím sa v čase a aj tak sa musím učiť.„Na väčšine hodín sme rozdelený rôzne aj s inými fakultami takže skoro vždy budeš na hodine s niekym iným." fakt som sa musela tváriť že je to pre mňa novinka.„Idem za chlapcami vidíme sa ráno." postavila sa Pansy a odišla.„Neznáša ma." konštatovala som keď sa zavreli dvere.„To nikoho...keď ju spoznáš, zmení sa." vysvetlila mi Daphne, no jasne netúžim po ničom inom ako spoznávať budúcu matku debila čo mi za 26 rokov rozbije hubu.„Blaiseovi sa zato pozdávaš až moc." zaškerila sa Millicent.„Dobrú noc." ukončila som to čím skôr. S Daphne Greengrassovou si rozumiem zjavne tak ako s jej dcérou Lexi, Millicent je tiež celkom v pohode. Ale s Malfoyovou mamou to bude horšie. Čaká ma veľmi zaujímavý rok. 

Pansy Parkinsonová

Daphne Greengrassová