„Si akási tichá." podotkol Draco a postavil predo mňa ďatelinové pivo.„Myslím že ešte triezviem." zasmiala som, hlavne že sme si práve dávali ďalšiu dávku alkoholu.„Predtým si sa netváril moc nadšene keď si bol v mojej prítomnosti."„Prečo si myslíš že je to už inak?" hmm, dobrá otázka.„Pretože ja bežne nespím v jednej posteli s niekym koho neznášam bez ohľadu na to koľko promile mám v sebe a keby sa to už stalo...o pár hodín by som nesedela s tou istou osobou v krčme." oprela som sa na stoličke a bojovo prekrížila ruky na hrudi.„Si dobrá," uznal ale nepriznal že by som mala pravdu.„Ale niečo ti uniká, to že sa odrazu chovám inak svedčí len o dvoch veciach buď od teba niečo chcem alebo som do teba zamilovaný, neviem Princová pripadám ti ako tvoj obdivovateľ?" teraz zaujal môj postoj on. Vyzývavo podvihol obočie musela som veľmi rýchlo vymyslieť čo poviem.„Čo sa háda to sa rado má."„Ja sa s tebou nehádam."„Nie ty so mnou len metáš po podlahe." to sa mu muselo nechať. Pousmial sa a napil sa piva.„A to je viac ako hádka." žmurkla som, bolo mi jasné že som o krok vpredu.„Takže tvrdíš že ťa milujem?"„To mi povedz ty." uškrnula som sa víťazne, mala som skvelý pocit až kým...„Ty mi radšej povedz kto je Scorpius." neviem či sa to dá, ale prisahám že som cítila ako blednem.„A hrdý postoj nad vecou je preč." podotkol Draco a vytrvalo čakal odpoveď na svoju otázku.„Prečo ho nenávidíš?"„Prečo si myslíš že ho nenávidím?" do tohto ho nič...v podstate. A odkiaľ o ňom kurva vôbec vie? „Povedala si mi to včera." vážne si myslí že som až taká hlúpa?„Takto ma nedostaneš, viem že by som to nepovedala."„Hmm, práve som ťa dostal." usmial sa a kývol na čašníka po ďalšie pivo.„Tvrdíš že vieš že BY SI mi to nepovedala, keby som si to vymyslel povedala by si viem že som to nepovedala." sánka mi spadla asi až na podlahu.„Prezradilo ma obyčajné BY SOM?"„Musíš dávať pozor na všetko, jediná chyba a je koniec." bola som z neho užasnutá bolo to úchvatné.„Si fakt dobrý." neverím že som to priznala, ale právom to sa mu musí nechať. 1:0 pre neho.„Dostanem aj odpoveď?"„Keď si taký dobrý prečo to nevydedukuješ z mojej reakcie?" 1:1, ja sa nevzdávam, viem odhadnúť ľudí a je jednoznačné že aj keď sa snaží byť nezaujatý chce vedieť odpoveď, tú pravú samozrejme, neverím že až tak verí svojím inštinktom. Na chvíľu si odskočil, do pekla ktorý normálny človek vychádza zo záchodu a odkladá si pri tom prútik? „Vysoký, svetlovlasý, namyslený, sebecký, hrdý, sebaistý, rozhodný, protivný, záškodnícky a obľúbený aristokrat, ktorého nedokážeš ani vystáť vo svojej prítomnosti pretože je povahovo presne taký istý ako ty a jediný dôvod prečo si sa ho ešte nepokúsila zabiť s úmyslom mu naozaj vážne ublížiť je že má nejaký vzťah s niekym kto ti je blízky buď ti balí sesternicu alebo je to najlepší priateľ brata...hmm, takže brat." nastalo ticho, v ktorom sa on kvalitne bavil a sledoval každú jednu moju reakciu.„Ako?" dostala som zo seba nakoniec.„Pansy si sa na začiatku roka povedala že máš dvoch bratov žiadnu sestru, pravdepodobne jediná vec ktorá je pravdivá. Hanbíš sa za svoju rodinu?"„Nie." už bol príliš ďaleko treba hrať inú hru.„Tak potom?" bolo to ako na výsluchu, ani jeden z nás nemal v pláne za žiadnych okolností prerušiť očný kontakt.„Nechcem byť len dcéra svojich rodičov."„Pokračuj."„Najprv ty, uznávam že máš v podstate pravdu." vlastne ju mal úplne.„Keď si na mňa vyletela v núdzovej miestnosti bolo mi jasné že si na mne vybíjaš nervy za niekoho koho ti veľmi pripomínam, takže som len opísal sám seba a ty si každým svojím žmurknutím a trhnutím dokázala že mám pravdu, aj keď sa presviedčaš že ja a on nie sme jeden človek no nevieš sa cez tu podobu preniesť, tak moc ma nenávidíš." jeho postoj sa zmenil na chladný doslova ľadový a hrozivý, robil to naschvál chcel ma vytočiť, aby zo mňa čosi dostal, čosi čo ho tak neskutočne žerie že to chce vedieť.„Myslím že už pôjdem." zavrčala som a kraj stola som pevne zvierala v pästiach.„Pekný deň." poprial mi bez akéhokoľvek prejavu pocitu či výrazu. No každopádne dosiahol čo chcel, neovládla som sa a vybuchla: „Viem prečo čoraz menej času tráviš so svojimi priateľmi, pochybujem že si v núdzovej miestnosti obzeráš nábytok, povedz Draco prečo sme sa včera nevrátili tak ako sme tam išli? Cez skrinku zmiznutia? Odkiaľ len vieš že by to nešlo?" zasyčala som mu nenávistne do ksichtu, tá skriňa bolo moje eso jediná vec ktorú som proti nemu mohla použiť a jednoznačne to zabralo. Naštvane som sa zdvihla a bez jediného pohľadu na toto bastarda som odišla. V žiadnom prípade som za ním večer do núdzovej miestnosti nešla.
