„Nie že by si nebola pekná keď spíš, ale pokiaľ nechceš aby si zaspala na veky keď ťa tu Pomfreyová načape tak by si mala odísť." zaspato som otvorila oči.„Aj tebe dobré ráno." zavrčala som mrzuto.„No choď už, choď, choď." naznačil mi rukou, bolo by to celkom presvedčivé keby ho nešlo rozpučiť od smiechu.„Kedy ťa pustia?" opýtala som sa keď som sa búvala do tých príšerných topánok čo máme k rovnošatám.„V pondelok, skvelý víkend v nemocnici." pretočil znudene očami.„Myslím že by sa ti hodila spoločnosť." dohodli sme sa že prídem poobede, musela som si ísť dať sprchu od predošlého obeda som nebola na izbe.„Kde si bola celú noc?" vyvalila na mňa Daphne hneď medzi dverami.„Nechaj ju Daph." zastala sa ma Millicent keď videla môj prekvapený výraz.„Bola som za Dracom." všetky oči išla na mňa. Pansy ,ktorá ležala na svojej posteli položila noviny čo čítala a vážne sa posadila.„Ty vieš kde je?" opýtala sa stále vážne, zjavne ho hľadali. „Niečo sa stalo..." povedala som im ako som našla bojujúceho Draca s Harrym, ako nás Snape vyhodil, po že som sa hrabala v jeho veciach v núdzovej miestnosti som radšej nespomenula, a ani neviditeľný plášť. Hneď potom sme išli po chalanov a rovno do nemocničného krídla. Ja som si ešte pred tým rýchlo odbehla do chrabromilu odniesť Harrymu plášť tak ako sme sa dohodli. „Zlatko ako sa cítiš?" pribehla k Dracovi ako prvá Daphne.„Je mi fajn, ale pokiaľ ma okamžite nepustíš rozpučíš ma." zasmial sa, a Daphne sa previnilo odtiahla.„Prečo ste sa snažili zase pozabíjať?" opýtala sa Millicent. Dracov pohľad smeroval ku mne. Snažila som sa mu naznačiť aby im povedal pravdu.„Nechcem sa o tom teraz baviť." povedal nakoniec ale zdá sa že ostatný si na to už zvykli, na všetky tie jeho tajomstvá, tak len chápavo prikývli. Sedeli sme tam skoro dve hodiny a boli by sme ešte dlhšie ale prišiel čas obeda tak nás Pomfreyová vyhnala že Draco sa má najesť a oddychovať, darmo sa s ňou hádal že je v poriadku a už by mal odísť späť na izbu, neustúpila, vždy bola taká. Poobedie sme tiež strávili pri ňom a ja som prišla aj o 11 a bola s ním celú noc, rovnako tak prebehla aj nedeľa a v pondelok som prvý krát po dlhom čase videla Draca aj na hodinách.„Mal by si im povedať pravdu, sú to tvoji priatelia, veď to vlastne robíš pre nich." povedala som Dracovi v stredu, dva dni pred odchodom na vianočné sviatky keď sme večer mali opäť po dlhom čase tréning v núdzovej miestnosti. Na chvíľu sme si dali prestávku.„Ja viem Lily, ale nechcem ich do toho ťahať nie teraz."„A kedy? Keď to urobíš?" tá predstava ma rozčúlila, prečo ten chalan musí furt všetko robiť sám? On nie je sám má okolo seba skvelých ľudí do pekla.„Pomôž mi s tým, s tou úlohou." vtedy som sa mala rozhodnúť či budem pomáhať Dracovi Malfoyovi zabiť Dumbledora na príkaz Voldemorta, mohla to byť najväčšia chyba môjho života, života ktorý som dostala nešťastnou náhodou.„Dobre." bola moja odpoveď, nikdy nepochopím čo ma k tomu viedlo ale ako som neskôr zistila, nebola to chyba. Ešte v tú noc sme sedeli pred skrinkou zmiznutia a Draco mi ukázal tú škatuľu ktorú som si sama našla takmer pred týždňom.„Slughorn chce darovať Dumbledorovi fľašu medoviny, povedal to pred dvoma týždňami na jednom zo svojich večierkov, Theo to vravel. Potrebujem tú fľašu vymeniť za túto." podal mi už mne známu medovinu. Takže je otrávená, preto ju mal tak dôkladne odloženú. Neriešila som čo sa to vlastne deje aké príšerné to je a ako by zo mňa boli rodičia sklamaný, niečo mi hovorila že to musím urobiť. Kurva kedy sa zo mňa stala taká empatická citlivka?„Nechaj to na mňa zvládnem to." povedala som rozhodnuto a tak to aj bolo.„Theo s kým ideš dnes na ten Slughornov večierok?" opýtala som sa ho na druhý deň, dva dni pred odchodom, chceli sme to stihnúť do prázdnin, Draco vedel že má veľký problém keď príde domov a bude musieť čeliť hnevu nie tak ako od Voldemorta ako od vlastného otca. Ale k tomu sa ešte dostaneme.„Nooo..."„Chcem ísť s tebou." prerušila som ho, potrebovala som vedieť odpoveď čo najrýchlejšie musela som sa tam nejak dostať.„Chcel som zobrať Pansy ale ona vraj už niečo na večer má..." skôr niekoho, viem veľmi dobre čo má, som zvedavá kedy im to konečne povie, je to moja najlepšia priateľka a ja som vždy bola za to aby si každý riešil svoje veci SÁM ale odkedy som tu...všetko čo som kedy podporovala odo mňa akosi uteká. Neviem kedy sa to zmenilo, nakoniec sa ale ukázalo že to bolo len dobré.„Chcem sa ísť trochu uvoľniť a nie len sedieť na izbe." odôvodnila som svoj záujem o pozvanie. „Ideme?" prišiel po mňa Theo ten večer o 7 aby sme išli na ten večierok. Celý čas som sa snažila nájsť tu fľašu no nikde nebola.„Povieš mi aj skutočný dôvod prečo si sem chcela ísť?" zastavil sa pri mne s pohárom šampanského. Spomenula som si na Pansyne slová ohľadom Thea na začiatku roku. Moje tajomstvo je u neho v bezpečí.„Niekde tu je medovina, asi pripomína darček, musím ju nájsť a vymeniť za túto." mierne som pootvorila Pansynu kabelku a ukázala som mu schovanú fľašu.„Ani sa radšej nepýtam...daj mi 5 minúť." otočil sa a prisahám že to bolo menej ako čo i len 3 minúty keď ma vyrušil pri rozhovore s slizolinskými dvojičkami...ani neviem ako sa volajú.„Dámy dovolíte." pozrel na nich a položil mi ruku na pás aby naznačil že chce so mnou hovoriť v súkromí.„Isteže Nott." povedali naraz chladne a na päte sa otočili.„Sú desivé." neodpustil si ale musím uznať že mal pravdu.„Poď si zatancovať." usmial sa milo a podal mi ruku, ktorú som ochotne prijala. Chvíľu sme tancovali na pomalú hudbu, bolo to také príjemné že som aj zabudla prečo som tam naozaj bola.„Pozri sa na výklad skrinky za mojím chrbtom, v ľavom rohu je to čo hľadáš." povedal odrazu. Uvidela som ju, bola rovnaká akú som mala v kabelke.„Odvediem pozornosť máš menej ako 10 sekúnd...teraz." zašepkal mi a pustil ma, musela som konať okamžite vedela som že mám len jednu šancu. Ozval sa obrovský hluk z pádu niekoľkých pohárov naraz. Medzi Theovými slovami:„Pokojne nič sa nestalo moja chyba." som vymenila fľašu zo skrinky s tou v kabelke. Keď so sa otočila späť k parketu Theo už mal ruky na mojich bokoch a pokračovali sme v tanci.„Bol to skvelý večer." povedala som po ceste do klubovne. Odkedy som vymenila tie fľaše bola som uvoľnená a spokojná s Theom sme sa skvelo bavili, konečne som mohla stráviť večer s chalanom s ktorý si rozumiem bez toho aby ma balil a ja by som toho využila.„Nejdeš ešte ku nám, mám odložený nejaký ten koňak." navrhol a ako pravý gentleman mi otvoril dvere.„Koňaku ja nehovorím nie." súhlasila som radostne, on nad mojou odpoveďou sa zasmial.„Si zvláštne dievča Lily, nikdy som nevidel kto by sa k nám takto priblížil a nie to aby ešte k nám patril. A to čo si dokázala s Pansy a Dracom, oni sú večný problém ale teba majú naozaj radi."„Som rada že som tu, ste skvelý ľudia." povedala som úprimne. Len tak sme tam stáli pred dverami izby a pozerali na seba, vždy v takejto situácii nasledovalo len jedno.„Môžem ťa objať?" vyšlo zo mňa odrazu, aj Thea to trochu prekvapilo ale bez odpovede si ma k sebe pritiahol a silno objal a takto to bolo úžasné, namiesto toho aby nastala trápna chvíľa po unáhlenom bozku, sme sa priateľsky objali po dokonalo strávenom večeri. Keď sme otvorili dvere stalo sa niečo čo nemalo.„Ty skurvený parchant!" skríkol Theo rozzúrene až ma trhlo. Blaise ležal nad Pansy iba v trenkách a ona bola len v spodnom prádle.„Kurva." pomyslela som si. Blaise vyletel z postele s rukami zdvihnutými na obranu ale to bolo zbytočne lebo Theo sa po ňom vrhol a vrazil mu tak že sa mu podlomili kolená a skoro spadol na zem.„Theo prestaň čo to robíš!" vbehla do toho Pansy, ktorá si rýchlo zobrala aspoň dlhé tričko.„Vypadni Pansy!" skríkol po nej, ona si nenechá rozhodovať čo má robiť ale toto bola kritická situácia tak som sa do toho primiešala zobrala som ju za ruku a ťahala preč. Bola som jej najlepšia priateľka a to bolo asi jediné šťastie lebo inak by ma pravdepodobne neposlúchla. Zišli sme do klubovne a Pansy nervózne pochodovala hore dole.„Čo to do neho vošlo? Čo to má byť veď sme priatelia kurva čo je zlé na tom že sme spolu?!"„Pansy zlato upokoj sa, ja netuším čo sa deje som v šoku tak ako ty." bola neskutočne rozrušená a ani sa jej nedivím nechápala som prečo Thea tak rozhodilo keď ich uvidel spolu, tváril sa akoby mu zvádzal mamu alebo ja neviem koho, bolo to príšerné nikde predtým ale ani nikdy po tom som ho už viac nevidela dostať takýto amok. O pár minút zišli obaja dole.„Theo." zašepkala som mierne len na nás pozrel a pohľad hneď odvrátil. Bez nejakých slov odišiel.„Čo ti povedal?" otočila sa Pansy na Blaisea.„Nič len...bol nasratý že sme to nepovedali."klamal, ak ma Draco niečo naučil tak to perfektne rozoznať kedy niekto klame nech sa snaží byť akokoľvek presvedčivý.„Poď sem." vystrel ruky a pevne objal Pansy.„Kedy to poviete ostatným?" opýtala som sa len tak medzi rečou keď už to v podstate prasklo. Jasné že som sa konkrétnej odpovede nedočkala. Vraj to chce ešte chvíľu...u Thea to je v bezpečí tak to nesúri. Toto bude ešte veľmi zaujímavé...
