Ten pravý ❣ [DOKONČENÉ]

28.KAPITOLA

„Nejako to zvládneme Clark."objal ju Steve.
Clark sa len zhlboka nadýchla a pretrela si oči rukou. „Vieš aký sú,obaja majú názor,že sex až po svadbe a ako im mám povedať,že som tehotná?"
„Clark,oni nie sú sprotstí. Majú ťa radi. Možno ti najprv vynadajú,ale verím,že ti potom s tým radi pomôžu a spolu s nami sa budú tešiť."utešoval ju Steve.
„A kedy im to mám povedať?"
„Čo najskôr.Pôjdem ale s tebou."
„Tak ideme hneď? Nech to mám za sebou čo najskôr."urobila smutné oči.
Vzal kľúče od auta,ktoré boli na stole. „Ideme...ak bude nutné,tak zostávam u nej na noc,dobre?"otočil sa ešte smerom k rodičom a oni len prikývli.
Už sa len zabuchli dvere a nastalo trápne ticho.
„Beth? Ale ty si to ešte nerobila,však?"spýtal sa otec. Mama mu to nepovedala? Pozrela som na ňu a ona pokrútila hlavou.
„Nie oci,neboj sa."zaklamala som. „Idem do izby."rozbehla som sa po schodoch a zababušila sa do periny. V tom mi zavolal Dominic.
„Ahoj,zlatíčko."ozval sa.
„Ahoj."hneď mi zlepšil náladu. „Vedel si,že bude Steve otcom?"
„Čooo? To fakt?"
„Hej...dnes som sa dozvedela,ale nevolaj mu.Išli to povedať jej rodičom."odpovedala som.
„A ako to zobral Steve?"
„Úžasne...tešil sa."usmiala som sa. „Bola som z jeho reakcie dosť prekvapená,ale milo prekvapená. Som zvedavá ako to bude niekedy v budúcnosti so mnou."povedala som provokačne. „Dúfam,že aj otec môjho dieťaťa bude šťastný."
„O čom teraz hovoríš? Nie si dúfam v tom s Leom."
„Nie,preboha...veď keď budem s tebou niekedy."
„Jáj,tak ver tomu,že vtedy budem ten najšťastnejší."cítila som ako sa škerí. „No iné som chcel...či by si mala zajtra čas na také malé rande. Vieš,zajtra je nedeľa,takžeeee..."
„Rada pôjdem a kam?"
„Uvidíš,prekvapenie. Neber si ani peniaze ani nič...len si niečo pekné na seba hoď a stretneme sa v parku o jednej,platí?"
„Platí."
„Fajn,musím končiť,teším sa. Ahoj."cmukol no telefónu a vypol.
Pritúlila som si k sebe teda Loca a chvíľu sme sa len tak maznali. Odrazu mi vypadlo pár sĺz. Prišla na mňa obyčajná depka. Nemala som nejaký extra dôvod na plač,ale cítila som,že potrebujem plakať tak sa to spustilo.

Ďalší deň som vstala úplne plná energie. Tešila som sa na rande s Dominicom. Zišla som dolu po schodoch,urobila si omeletu s paradajkami a k tomu s urobila kávu. Všetko som to do seba šupla a o chvíľu sa ku mne pridal Steve.
„Tak ako ste to včera zvládli?"spýtala som sa.
„Nooo..."potiahol. Nalial si kávu,sadol oproti mne a začal: „Povedali sme im to a jej mama sa rozplakala. Jej otec ma chytil pod krk,vraj zato môžem a že keď to neviem robiť tak to robiť nemám. Potom jej zakázali sa so mnou stretávať a povedali,že ide na potrat. Lenže je to aj moje dieťa! A ja som poveda,že žiadny potrat nebude! Znova na mňa jej otec vybehol,že sa nemám starať. Clark sa mu postavila do cesty a povedala,že ona chce mať so mnou dieťa...jej mama sa po pár minútach spamätala a povedala,že potrat nebude,ale má zákaz so mnou randiť a vyhodili ma z domu."pretrel si unavene oči.Bolo mi ho ľúto.
„Fú,dosť...zlé."odpovedala som.
„Mi niečo hovor. Mám na nich také nervy. Nemôžu mi zakázať s ňou chodiť. To je proste...choré!"nervoval sa. „Clark je moje dievča a je dosť veľká nato aby sa rozhodovala čo chce ona.Nech si nemyslia,že ju len tak nechám!"
„Ani ju nenecháš. Ona ťa miluje,takže budeš o ňu pekne bojovať!"prikázala som mu.

Pred jednou hodinou som už dorazila k parku v čiernej sukne do A,červenom tričku a v balerínkach. Vlasy som mala rozpustené a v nich sa nachádzala čelenka s kvetmi. O pár minút som ho videla ako prichádza v čiernych rifliach,bielom tričku a teniskách. V rukách držal košík. Piknik. To je nápad.