Ten pravý ❣ [DOKONČENÉ]

24.KAPITOLA

Po škole som sa rýchlo najedla,osprchovala a obliekla do červených šiat,vlasy som si natočila,jemne sa nalíčila a na nohy si obula biele platenky. Cez plece som si ešte prehodila kabelku a išla do kina.
Už tam stál a pozeral do telefónu. Pomaly som sa k nemu zozadu priplazila a nalakala ho.
"Bu!"
"Kriste. Jak som sa zľakol."chytil sa za srdce. "Ale vyzeráš krásne."prezrel si ma.
"Ďakujem."začervenala som sa.
"Povedz mi,prečo si kedysi chodila oblečená tak nevýrazne? Úplne si tým zakrývala svoju krásu."povedal.
"Ja neviem. Nikdy som nechcela byť moc viditeľná. Radšej som chcela byť taká v úzadí. Bála som sa každého."mykla som plecom. "Neviem to presne vysvetliť."
"Chápem to. Poďme už."
Kúpili sme si lístky,popcorn,kolu a išli dovnútra. Sadli sme si a pustili sa do popcornu.
"Bavia ťa vôbec rozprávky?"spýtala som sa ho.
"Moc sa k tomu nepriznávam,ale áno bavia. Už od detstva."usmial sa.
"Mňa tiež. Milujem rozprávky,tam je všetko možné a vráti ma to do detských čias."
"Moja reč....konečne už to ide."utíšili sme sa a pozerali.
Asi v polovici rozprávky ma chytil za ruku. Ja som si hlavu oprela o jeho plece.
"Bolo to super!"vykríkla som keď sme odtiaľ už vyšli a stále sme sa držali za ruky.
"Bolo ...musím uznať. A ešte lepšie to bolo keď si sedela vedľa mňa."chytil si ma okolo bokov a pozeral do očí.
"Hm...ja mám presne taký istý názor."
Už sa išiel priblížiť k mojim perám,no ja som ho potiahla za ruku aby sme vyšli von. Išli sme sa prejsť k vode a stále sme sa spolu držali.
"Cítiš to?" Spýtala som sa.
"Čo?"
"Ten pot medzi našimi rukami."zasmiala som sa. Vystrčila som si ruku z tej jeho.
"Hej,Beth! Ja ťa chcem držať."chytal mi ruku ale ja som sa mu uhybala. "Beth,prosím."usmievali sme sa. Rozbehla som sa preč a on za mnou.
"Stoj!"smial sa.
"Chyť si ma."vyplazila som mu jazyk. no napokon ma chytil a obaja sme spadli na zem. Pozeral mi do očí a konečne sme sa dotkli svojich pier. Bozkávali sme sa na zemi,no v tom mi zazvonil mobil.
"Prosím."povedala som nepríjemne.
"Kde si? Chcem sa s tebou stretnúť."ozval sa tam známy hlas Lea.
"Bože to si ty?! Daj mi pokoj!"
"Nedám! Nič sme si ešte nevysvetlili."
"Ale áno vysvetlili. Je koniec,pochop to!!! Zbohom!" Zrušila som ho.
"Leo?!"pozrel na mňa.
"Áno."prekrútila som očami. Dominic vstal a podal mi ruku. "Nechce dať pokoj."
"Ja to nejako zariadim,nech to na mňa. Nelam si s tým hlavu."pobozkal ma a išli sme sa ešte prejsť.