Ten pravý ❣ [DOKONČENÉ]

30.KAPITOLA

Bol to Steve. Zdvihla som to.
"Prosím?"ozvala som sa prvá.
"Ak si kdekoľvek musíš ísť za Clark. Potrebujem aby si mi zistila,ako sa má a ako sa správajú jej rodičia. Zobrali jej mobil takže to neviem a do zajtra to už nevydržím! Prosím,Beth,potrebujem to."povedal zúfalo Steve.
"No ja teraz moc nemôžem."
"Beth...je to jediné dievča ktoré som kedy miloval. Potrebujem vedieť,či je v pohode. Chýba mi a ja tam prísť nemôžem lebo by ma jej otec vyhodil."
"No dobre. Urobím to pre teba. Pôjdem za ňou,ale nie hneď. Asi tak za hodinku tam pôjdem."
"Dobre. Hlavne že pôjdeš. Ďakujem ti."položil.
Dominic na mňa pozeral a čakal čo poviem. "Tak?"
"To bol Steve. Vraj mám ísť za Clark,chce vedieť ako sa má lebo on za ňou ísť nemôže a mobil jej zobrali. Povedal som ale,že pôjdem až o hodinu. Aby som mohla byť s tebou."
"Mám ísť s tebou?"spýtal sa.
"Nie nie...musíme sa spolu porozprávať len my dve."
Potom sme si dojedli ešte jahody a kecali sme spolu. O hodinku už som však stala pred domom Clark a zaklopala som.
"Ahoj,Beth. Ideš za Clark?"otovorila mi jej mama.
"Áno. Môžem?"
"Môžeš,ale to len preto,že tu nie je môj muž. On byť ťa asi vyhodil."
"Takže sa zato hnevá aj na mňa?"
"Je nahnevaný na celú vašu rodinu,ale ty utekaj za ňou. Je v izbe."ukázala na schody a už už som bola v jej izbe.
"Čauko."opatrne som vošla dnu. Clark ležala na posteli a pozerala do stropu.
"Jej ahoj."posadila sa. Sadla som si vedľa nej a objali sme sa. "Poslal ťa Steve?"
"Áno. Moc mu chýbaš."
"Aj mne...a to sme sa nevideli len jeden deň."
"Chce vedieť,ako sa máš a ako to zvládajú rodičia."
"Mám sa hrozne. Je mi smutno,stále plačem,otec sa so mnou nerozpráva a mama dolieza aby som jedla a neplakala. Ona sa o mňa stará a myslím,že mi odpustila,ale otec ešte nie. Nenávidí celú vašu rodinu. Počula som ho večer ako hovoril mame,že som úplne sprostá a na nič."tiekli jej slzy.
"Nie si na nič a ani sprostá. Ale na potrat nejdeš,však?"
"Nie! Preboha! To dieťa by si to nezaslúžilo. Som rada,že budem mať dieťa so Stevom. Bojím sa však,že mi to otec nikdy neodpustí."utrela si slzy.
"Odpustí. Si jeho dcéra. Má ťa rád aj keď sa teraz hnevá. Ty sa hlavne teš na dieťa a nemysli na nič zlé."
"Povedz mu že ho moc moc ľúbim."
"Poviem."objala som ju ešte raz. Odrazu sme počuli len buchot dvier zo spodu.
"Otec prišiel."vydesila sa.
"Noa?"
"Bude sa hnevať."
V tom sa otvorili dvere a v nich stál jej otec. Zvráštil obočie.
"Ty tu čo robíš?!? Tvoj brat zničil mojej dcére život!!! Vypadni!!!"skrikol po mne. Vstala som.
"Vy jej ho ničite teraz."odpovedala som odporne.
"Nebuď drzá v mojom dome a zmizni!!!"znova zakričal a ja som len odkráčala preč.

Doma ku mne pribehol Steve.
"Tak ako???"vyzvedal.