Ten pravý ❣ [DOKONČENÉ]

18.KAPITOLA

Sobotu ráno som len ľahla pred gauč a pozerala nejaké rozprávky,na stole som mala položenú kávu a v rukách tanier s jedlom.
"Kam ideš dnes?"spýtala sa ma mama.
"Len von,nič extra."mykla som plecom.
"A kam? S kým?"
"S jednou spolužiačkou a asi do mesta."zaklamala som.  "Najem sa,naučím a pôjdem."
"Dobre,my s otcom berieme Jenn a ideme niekam do lesa. Steve bude asi zase s Clark,že?"
Prikývla som. Po dojedení som sa išla do kúpeľne umyť,do izby naučiť a potom so sa prichystala a išla k Dominicovi.Zaklopala som a otvoril jeho tato.
"Ahoj,Beth,poď ďalej."usmial sa a pustil ma dnu.
"Dobrý deň. Je tu Dominic?"
V tom prišiel Dominic dolu a keď ma uvidel usmial sa. "Ideme von na terasu?"spýtal sa. 
"Môžeme."
Prešli sme cez veľkú obývačku na terasu cez sklenené dvere.Sadli sme si a o pár minút nám jeho slúžka priniesla pitie a jedlo.
"Tak o čo ide?"spýtal sa.
"O Lea."vydýchla som si.
Zarazil sa. "Aha,no bolo super,že opustil Cindy len kvôli tebe...musíš byť šťastná,že ho konečne máš,keďže si tak oňho bojovala."uznanlivo prikývol.
"No...ale proste o to moc nejde."
"A o čo teda?"nechápal.
"O to,že som ho chcela vždy preto,že som si myslela aký je milý a super. Myslela som,že je iný ako ostatní. Lenže..."mala som guču v hrdle. "Teraz mám iný pocit.Odkedy...odkedy som sním spala..."
"Počkať...čo?!"vyvalil na mňa oči. "Ty si s ním spala?!"
Rozplakala som sa. "Viem,moc skoro,ale ja som ho chcela zastaviť,ale on nechcel. Počas toho celého sexu som mala pocit,že robím chybu a že k sebe absolútne nepatríme... a teraz sa mu ako keby vyhýbam.Neviem čo robiť."utrela som si slzy.
"Poď sem."objal ma. "Možno je to len preto,že nie si skúsená a on je tvoj prvý."utešoval ma.Objímala som ho aj ja a omokrila som mu celé rameno.
"Prečo som sa s ním najprv poriadne nespoznala? Mám pocit,že ho ani nepoznám."
"Nepoznáš."odpovedal.
"Bože som taká sprostá! Chcela som si to nechať pre toho pravého a on to na sto percent nie je! Dočerta!"
"Steve o tom nevie,že?"
"Nikto okrem Clark a teba."smrkla som. 
"Aha...a prečo si sa rozhodla sa o tom so mnou podeliť?"
"Mám pocit,že ti môžem veriť. Si jeho kamarát...tak prosím zisti uňho ako na tom som.Prosím,Dominic. Si moja jediná nádej."pozrela som mu do očí smutne.
"Skúsim niečo zistiť,dobre?"dal mi jemnú pusu do vlasov. "Verím,že to všetko dobre dopadne."
"Snáď."utrela som si slzy a vystrúhala úsmev. "Teraz ty...ako sa ti darí? Čo baby?"
"Vieš čo? So žiadnou som nespal už asi 2 týždne...neláka ma to už. Chcem nájsť nejakú normálnu babu už konečne."
"Jéj..to je dobre." Chvíľu som ho pozorovala a uvedomovala si ako sa s ním super cítim.Aj tie jeho objatia sú také silné a upokojujúce. Z toho premýšlania ma prebralo zvonenie mobilu. Bol to Leo.
"Ahoj,čo robíš?"začal.
"Ahoj,som vonku."
"Kde? S kým?"
"S kamoškou. V meste."klamala som. Zase.
"Mám prísť?"
"Nie. Načo?!"
"Len tak,či ti neni náhodou smutno ako mne."
"Je mi smutno,ale to nie je potrebné,chceme sa trošku pozhovárať samé."
"Okej,ja som akurát na ceste k Dominicovi."oznámil. Zovrelo mi srdce a vyplašene som naňho pozrela. 
"Hej? Za koľko si uňho?"
"Za desať minút.Prečo?"
"Len tak.Už musím,pa."zrušila som ho. "Problém! Za 10 minút je tu Leo. Musím ísť domov."
"Odveziem ťa."ponúkol sa. "Poviem,že som bol preč...nech to nie je také nápadné."vzal kľúče a odviezol ma domov.
"Ďakujem ti za všetko."objala som ho a on...