"Mamí....Ale...och.....no ták..... veď som...dobre...čau."
"Emm, ona ma normálne nechce pustiť."Emm sa začala smiať. "Čo?"
nechápala som prečo sa smeje."Ja len že dosť smutné že ťa nechce v osemnástke pustiť na party k spolužiakovi, s ktorým sa poznáš možno aj viac ako 6 rokov."
"Vieš čo?"
"Hmm?"
"Ja tam normálne pôjdem."A zase sa smeje. "Čomu sa zas smeješ?"
"Ty?" opýtala sa ma pomedzi smiech. Nechápem čo s ňou je. Dnes ničomu nechápem. "Čo?" Zrazu sa prestala smiať a začala byť vážna."Ty chceš ísť na párty aj keď ti to mama zakázala?"
"A čo je na tom tak nepochopiteľné?" pozrela na mňa ako na úplného hlupáka."No asi to že ty si tá, ktorá bola vždy slušná a nikdy nič neviviedla."
"Tak sa to dnes zmení. Máš s tým nejaký problém?"
"Ja? Nie. Naopak, ja som len rada." spolu sme sa zasmiali.
"A ako to chceš zorganizovať?" opýtala sa ma aby v tom mala jasno.
"Takže, dnes normálne škola. Po škole pôjdem domov a....?" nestihla som dopovedať pretože ma prerušila."Choď k pointe, za chvíľu zvoní."
"Tak príď o 21:00 po mňa." a práve vo chvíli keď som to dopovedala zazvonilo.
"Oukej tak čau vidíme sa potom."
"Ahój." objali sme sa a potom sme už išli každá do svojej triedy.
YOU ARE READING
Kedysi obyčajná [SK] ✔
Teen FictionKedysi som bola obyčajná ako každé iné slušné dievča. Učila som sa na dobré známky a mame som doma vždy zo všetkým pomáhala. Nikdy som nepila a nefajčila, pretože môj otec zomrel na alkohol. Nemala som to rada a nechcela som mame robiť zbytočné pro...