Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 25.

Zobudila som sa presne o 12:00, na to ako ma Emm budí.

Pomaly som rozlepila oči, no v tom mi do oči udrelo neuveriteľne silné svetlo a tak som ich opäť zavrela. Stihla som si iba všimnúť to ako sa Emm nadomnou nakláňa a snaží sa ma zobudiť.

"Á ty už si hore? No konečne, už som si myslela že ani nevstaneš."

Moment, niečo tu nesedí. Toto nie je hlas Emm. Je to hlas jedného dievčatá zo školy, teda mojej druhej najlepšej kamarátky Elizabeth.

Pomaličky som pootvorila jedno očko a všimla som si že Emm pri mne už nie je, je pri skrini a niečo z nej vyberá. Nadomnou už stála Elizabeth.

"No tak vstávať."
"Ja chcem ešte spať. Je málo hodín, prosím nechajte ma." Z tymito slovami som sa pretočila na druhý bok a perinu si vytiahla ešte vyššie.

"Aha, prepáč. Nevedela som že dvanásť hodín poobede je pre teba málo." A vtedy som začala panikáriť.
"Čo? To už je toľko hodín?" Neveriacky som na ňu pozrela.
"No áno. Tak vstávaj, ty šípková rúženka."
"Bože." Potichu som si zamrmlala pre seba.

Po chvíli sa mi podarilo vytrepať sa z tej postele. Obula som si moje krásne papučky, ktoré pri chôdzi vydávali divný piskľavý zvuk, pretože som sa na nich cítila. Cítila som že dnešný deň bude dobrý. Vybrala som sa do kúpeľne kde som si opláchla tvár a potom som šla naspäť do izby.

Prekvapilo ma že tie dve tam už neboli. Tak som sa vyzliekla z pižama a začala som zo skrini vyberať niečo pekné, keď už mám ten dobrý deň. Samozrejme všetko musí byť čierne. Vybrala som si len čierne tepláky a čierne tielko, keďže slniečko dnes pekne hreje. Vlasy som si zviazala do vysokého chvostu, rýchlo som jedným očkom nakukla do zrkadla a vyšla som z izby.

Zišla som dole po schodoch a namierila som si to do kuchyne.