Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 18.

"Ale kto?" Dožadovala sa odpovedi.
"Moja mamka mala autonehodu, neprežila to, ona odo mňa odišla." Hovorila som pomedzi slzy.
"To mi je ľúto." Povedala a silno ma objala. Ja som sa rozplakala ešte viac. Slzy mi stekali po tvári a pomaly kvapkali na to miesto, ktoré ma kedysi tak hrialo no teraz je celkom studené, pretože v ňom ostala už len spomienka, spomienka na človeka, ktorého som milovala. Moje srdce bolo celkom studené pretože som v ňom mala už len spomienku na moju mamku.

"Poď, pôjdeš domov a trochu si oddýchneš." Po chvíli prehovorila. No ja som nevládala, nevládala som sa ani len postaviť.

"Nevládzem." Po chvíli ticha som napokon prehovorila.

Emm ma zobrala do náručia a doslova ma za sebou ťahala pretože som nevládala ani len stať. Prekvapivo sme sa dostali až k jej autu, ktoré stálo pred školou. Naložila ma do auta a ja som sa oprela o sedadlo. Zavrela dvere a obišla auto. Sadla si na miesto šoféra, naštartovala a auto sa pomali pohlo dopredu.

Celú cestu som len plakala takže sme sa ani nerozprávali. Netrvalo dlho a mi sme zastali pred naším domom. Až teraz som si uvedomila aký je skutočne veľký a pomyslela som si čo v tak veľkom dome budem robiť sama. A následne na to prišli ďalšie slzy.

Emm vystúpila z auta a obišla ho až zastavila pri dverách spolujazdca. Otvorila ich a pomohla mi vystúpiť.