Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 31.

"Tak dobre. No mi, vieš s Elizabeth sme spali a zrazu sme sa zobudili na to, ako niekto kričí. Pozreli sme na seba a rozbehli sa hore do tvojej izby. Vtrhli sme tam a všimli si Adama. Mysleli sme si že to on ti niečo spravil, pretože ty si ležala na posteli, schúlená do kĺbka a oči sa ti pomaly zatvárali. Elizabeth začala na Adama kričať, no ten sa jej to snažil vysvetliť. Ona ho nepočúvala a tak Adam aj keď veľmi nerád, musel odísť. Mi sme ťa chceli odviesť do nemocnice z mojím autom, no bola si príliš ťažká na to aby ťa len tak jedná z nás zobrala na ruky a odniesla. Tak sme ťa zobrali spolu, no aj tak si pre nás bola ťažká a pár krát si nám spadla. Preto si celá dolámaná. Prepáč, je mi to hrozne ľúto."

"Vy ste sa asi zbláznili, nie?!"
"Prepáč mi to prosím."
"Ty si sa zbláznila! Prečo ste ho nenechali nech vám to aspoň vysvetlí?! On za nič nemôže!"
"Ale môže!"
"A za čo prosím ťa?"
"Ublížil ti!"
"Ako preboha?! Myslím že vy dve ste mi ublížili oveľa viac."
"Ale kvôli nemu si takmer prišla o dieťa."
"Čo??"
"Dobre si počula."
"Ty my chceš povedať že som o to dieťa neprišla?"
"No neprišla si oňho."
"Dobre a kde je Elizabeth? Veď aj ona na tom má podiel viny."
"Elizabeth išla domov,  pretože bola unavená."
"A potom prečo si ostala ty?"
"Lebo som chcela vidieť ako sa preberieš."

Už sa mi viac nechcelo hovoriť, pretože som bola fakt unavená a okrem toho ma všetko strašne bolelo. Takže som si opäť ľahla a bez ďalších slov som zavrela oči a snažila sa o to aby bolesť odišla.