Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 27.

" Ahoj Amy.

Chcela by som ťa varovať. Dávaj pozor na to čo robíš a pozorne si premysli ako si zariadíš život. To čo povedala tvoja kamarátka bolo veľmi správne, až som bola prekvapená. Povedala to presne tak ako ja. Mala by si to vedieť pretože ti veľa času neostáva. Prosím ťa, nerob zbytočné chyby. Čím väčšiu chybu urobíš, tým mám ja lepší dôvod na to, zakročiť. A ver mi, toto nechceš. Tak sa prosím ťa rozhodni správne. Dávam ti šancu tak ju využij. Nezahadzuj to a nesnaž sa ma ignorovať pretože ja ťa skutočne ignorovať nebudem.

   S pozdravom Varovateľka. "

Po prečítaní listu som ešte hodnú chvíľu sedela nad listom a prekvapene, s otvorenými ústami som sa doňho pozerala. Premýšľala som ako je možné že o tom všetkom vedela. Je to fakt divné. A najviac zvláštne je na tom to, že si obidvaja hrajú do karát. Z premýšľania ma vytrhol až zvonček, čo ma dosť prekvapilo, pretože som návštevu nečakala a list mi už prišiel.

Z obavami a strachom som otvorila  dvere. No keď som videla že pred dverami stál Adam, všetok strach a obavi zo mňa opadli.

"Ahoj." Potichu, cez dážď prehovoril.
"Čo ty tu?" Ja viem, ani som ho nepozdravila ale fakt ma to zaujíma.
"Nemohol som zaspať a tak som sa išiel prejsť a videl som že sa u teba svieti tak som sem skočil. Chápeš?"
"Jasné, kľudne poď ďalej, no musíme byť po tichu pretože Emm s Elizabeth spia."
On len prikývol. Ja som mu viac pootvorila dvere a on potichu vošiel do domu. Vizul si svoje premočené topánky a spolu sme sa pobrali do mojej izby.

Vošla som dnu a prešla som ku posteli, na ktorú som si ľahla. Adam vošiel dnu hneď za mnou a zavrel dvere, sadol si na stoličku pri posteli a pozoroval ma.