Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 8.

"Ako si mohol mojej najlepšej kamarátke niečo také urobiť. Ako si len mohol?"
"Prepáč."
"To si strč vieš kam."
"Ja som sa s ňou nechcel vyspať."
"Ako si to mohol Amy urobiť? Ako? Ona ťa zabije keď sa to dozvie."

Viac som počuť nemusela. Rozplakala som sa a môj nárek sa ozýval na celý dom. Oni rýchlo stíchli a pozreli sa na mňa. Ja som sa rozbehla ku vchodovým dverám. Adam ma však dobehol a chytil ma za lakeť, no ja som chcela byť sama. Vytrhla som sa z jeho pevného zovretia a utekala som preč.

Keď som bola vonku rozbehla som sa ku jazeru, poznám to tu veľmi dobre keďže ku Adamovi stále chodím a tak bolo najmenej pravdepodobné žeby som sa stralila.

Netrvalo dlho a bola som na mieste, pretože jazero bolo hneď pri dome.

Sadla som si na kraj jazera a nohy som si namočila do vody. Až vtedy som si uvedomila že som bosá a pochvíli som pocítila neopísateľnú bolesť na pravej nohe. Neriešila som to no keď som vo vode zbadala krv rýchlo som si nohy z vody  vybrala a pozrela som sa na svoju pravú nohu. Celé chodidlo som mala od krvi, prešla som z rukou opatrne po chodidle aby som odhrnula krv a tak som mala dobrý výhľad na moju ranu.

Od polky chodila až k prvému palci som mala rozrezanú nohu. Rana bola strašne hlboká a čoraz viac mi to krvácalo.