Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 33.

Adam prikývol a následne sa vzdialil. Potom som urobila znovu to isté čo s Adamom, ibaže som to urobila s Elizabeth.

"Prečo si na Adama bola taká zlá? Viem videla si ho tam, ale on naozaj za nič nemôže. Prosím ťa ospravedlň sa mu."

Potom nasledovala Emm.
"Emm, chcela by som vedieť ako dlho tu ešte budem musieť ležať. Nielenže je to nepohodlné, ale máme toho ešte veľa čo vybaviť. Prosím ťa zisti mi to." Ona len prikývla a vzdialila sa.

Nastalo ticho. Keďže som zavolala všetkých, okrem neho každý vedel čo príde. A aj jemu som chcela povedať pár slov.

Kývala som naňho rukou a on podišiel bližšie. Naklonil sa ku mne a ja som mohla začať.

"Chcem počuť tvoj názor. Vieš ako to medzi nami je. Chcem vedieť čo si o tom myslíš ty. Takže keď sa odtiaľ vrátim domov, povieš mi to. Povieš mi všetko." Pozrela som na neho výhražne a on dal ruky do obranného gesta. Vzdialil sa.

"Emm choď prosím ťa zistiť to, na čom sme sa dohodli." Bez akýchkoľvek ďalších otázok sa otočila a odkráčala preč. Zostali sme tam len mi štyria.

Ja som nemala čo dodať, a tak som sa otočila na bok a zavrela oči. Snažila som sa zaspať.

Po chvíli ticha však zas niekto prehovoril. Mne to nedalo a zas som sa naštvala, pretože som chcela oddychovať.

"Ale čo mi? Máme tu zostať alebo ísť preč? Čo vlastne máme robiť?" Prehovorila Elizabeth. Snažila som sa tváriť tak že spím. Pretože ma všetko bolelo a okrem toho ja som im už svoje povedala.

Netrvalo dlho a ja som zaspala, takže som to ani hrať nemusela. No môj spánok som si ani neužila. Do izby vtrhla Emm a smerovala ku mne.