Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 42.

"Ja som Amy." Usmial sa na mňa a otočil sa dopredu. Naštartoval a pomaly sme sa pohli.

Timmy sa na mňa pozrel a ja som mu pohľad opätovala. Bol veľmi pekný, keďže ešte stále na sebe mal len tepláky. Začali sme sa k sebe približovať. Keď sme boli celkom blízko pri sebe začali sme sa bozkávať. Nevnímali sme realitu. Sústredili sme sa len na seba a na naše bozky, ktoré boli čo raz viac vášnivé.

"Hlavne si to tu nerozdajte." Ozvalo sa z predu. To nás oboch prebralo do reality a tak sme sa od seba rýchlo odtiahli.

Pozorovala som výhľad z okna. Keď ma zrazu Timmy chytil za ruku. Otočila som sa k nemu a on ukázal na celkom pekný malí domček na kraji cesty.
"Toto je môj domov."
"Je to krásne." Pochválila som mu to, pretože to tak naozaj bolo.

Ben zastavil na príjazdovej ceste a mi sme spolu vystúpili.

"Ďakujeme za odvoz." Povedali sme obaja naraz a išli k hlavným dverám domu.

Vošli sme dnu a vyzuli si topánky.

Timmy sa z ničoho nič na mňa nalepil a povedal.
"Čo keby sme dokončili to, čo sme ráno začali?" Strašidelne sa usmial.
"Ale no ták Timmy, mali sme ničo na pláne."
"Veď aj k tomu sa dostaneme." Hovoril už pozedzi bozky.

Bozkávali sme sa tak vášnivo. Zrýchlili sme tempo. Timmy ma oprel o stenu, chytil za zadok a vyzdvihol  ma. Ja som nohy obmotala okolo jeho pásu. Pomaly so mnou začal kráčať, ani neviem kam pretože som tu prví krát. Prišli sme ku nejakým dverám, asi od jeho izby. Oprel ma o nich a ja som ich otvorila. Vošli sme dnu a prišli ku posteli. Hodil ma na ňu a ja som sa na neho naoko vystrašene pozrela. On mi opätoval jeden veľký úškrn.