Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 4.

A práve vtedy do kuchyne nabehla naštvaná Emm a snažila sa ma odtiahnuť do inej tichej miestnosti.
Len čo som zavrela dvere začala na mňa sypať otázku za otázkou.

"S kým si to tam bola? A prečo si pila? Čo to malo znamenať? Čo sa to s tebou deje?!" Pozrela som na ňu z otvorenými ústami.

"Vieš čo Emm strč sa. Chováš sa ako moja mama."

"Prečo ťa to zrazu tak zaujíma?"

"Pretože nechcem mať kvôli tomu problémy."

"Problémy? Vážne?" Nechápala som čo to trepe.

"Ó áno problémy. Čo si myslíš, kto bude prví na koho tvoja mama pomyslí keď prídeš domov ožratá?! Hmm?" Nevedela som čo mám povedať.

"Bude z toho obviňovať mňa."

"Nie n....." Ani ma nenechala dokončiť vetu. "Čo myslíš ako to celé skončí, a......." Už nevládala zlomil sa jej hlas. Spadla na kolená a tvár si zakryla dlaňami. Aj keď som ju nevidela vedela som že plače. Podišla som k nej a zobrala som ju do náručia.

"Emm. Neboj sa bude to vpohode. Ja by som ťa nikdy neposlala do riti len preto lebo by mi to nakázala mama. Nikdy by som od teba neodišla a keby aj stále by som za tebou chodila. Bol to len jeden pohárik to ti sľubujem nikdy by som domov neprišla opitá. Zmenila som sa od kedy ocko zomrel a ty to dobre vieš." Pozrela na mňa a silno ma objala. "Áno  ale vieš bála som sa o teba."

"Emm ale to nemusíš. Myslíš si žeby som bola schopná toho čo môj otec. Myslíš si žeby som bola schopná upiť sa až k smrti?"