Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 9.

Rýchlo som si vyzliekla tričko a obviazala som si s ním ranu. Potom som tam len tak sedela.

Pozorovala som hladinu vody a počúvala som šum jazera.

Takto som tam sedela asi hodinu. Potom ku mne prišiel Ethan. Nevidela som mu do tváre pretože som sa stále pozerala na hladinu vody, no vedela som že je to on.

Sadol si ku mne a po chvíli prehovoril. "Amy."
"El."
"Ja len že prečo si tu a čo to máš s nohou?" Neodpovedala som mu. On mi pred očami zamával rukou. Asi si mysel že ho nevnímam.

"Vnímaš ma?" Pozrela som sa na neho.
"Áno."
"Tak prečo si mi potom neodpovedala?"
"Na nohe mám ranu pretože pri chôdzi som stupila na sklo a išla mi z toho krv tak som si to obviazala." Nepovedala som všetko dúfajúc že sa nebude dožadovať odpovedi.
"Aha...  a čo tá prvá otázka?" Niekedy sa pýtam sama seba prečo mám tak starostlivích kamarátov.

"Čo sa stane ak ti neodpoviem?"
"Nič, ale aj tak by som to rád vedel."
"Možno neskôr. Tak čo ideme naspäť?"
"Môžeme."

Spolu s ním som sa bez slova  postavila a mierila som k domu Adama. 

Pred dverami som sa na chvíľu zastavila. Bála som sa.