Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 28.

Hodnú chvíľu ma pozoroval. Zo začiatku mi to až tak nevadilo, no keď neprestával ani po niekoľkých minútach začalo mi to liezť na nervy.

"Prečo na mňa tak pozeráš?" Prerušila som ticho a môj hlas sa akoby ozýval po celej izbe.
"Ako na teba pozerám?" Len som pretočila očami.
"Ale no ták nepozeraj toľko na mňa." Jeho vážna tvár sa zrazu zmenila na priateľskú. Na jeho tvári sa usadil, pre neho typický úškrn, s ktorým ma stále provokoval.

"Adam, bože na čo myslíš?!" Povedala som tak, akoby som bola naštvaná, no hrala som to.

Po mojej otázke sa Adamov úsmev ešte viac rozšíril.
"Adam!" Skríkla som na celú izbu.
"Tak dobre." Jeho úsmev rázom zmizol a nahradil ho smutný výraz.

"Čo chceš teraz robiť? Je tu strašná nuda." Ignorujúc jeho smutný pohľad som sa opýtala, čo som vôbec robiť nemala. Adam skočil na posteľ a začal ma štekliť.

Bola to sranda, obaja sme sa smiali na celú izbu. No sranda netrvala dlho. A ako sa hovorí že po smiechu príde plač, tak to presne takto aj dopadlo. V jednu chvíľu som pocítila neuveriteľnú bolesť v mojom bruchu.

"Áuu!" Hlasno som vykríkla na celú izbu, dokonca si aj myslím že to bolo počuť až dole. Adam zo mňa rýchlo zliezol a ja som sa na posteli zamotala do guličky ako taký had. Tada ak to vôbec bolo možné pretože moje brucho bolo obrovské. Obe ruky som si ovinula okolo svojho gigantického brucha. Pomaly sa mi začali zatvárať oči, mala som ich ako pomlčky. Adam začal panikáriť a kričal na celú izbu.

"Do riti! Čo teraz? Ja, ja neviem čo mám robiť. Bože."

Pribehol ku mne a povedal
"Amy nezatváraj tie oči..." šťuchol do mňa.
"No tak Amy neopováž sa..." na chvíľu som privrela oči, no on opäť začal a tak som ich trochu pootvorila.
"Neopováž sa zaspať..." Opäť som privrela oči.
"Amy Mia Cartrová, ak ešte raz zavrieš oči..." skríkol na celú izbu tak, akoby to mala počuť aj celá ulica.