Kedysi obyčajná [SK] ✔

Part 37.

"Takže, chcela by som sa ti ospravedlniť." Pozrel na mňa nechápavím pohľadom, čo vyzeralo dosť komicky a donútilo ma to zasmiať sa.
"Myslím, ospravedlniť sa za to ako som sa k tebe správala. Za to všetko čo som ti povedala, pretože ty za to fakt nemôžeš."
"Tak najprv by si si ku mne mohla sadnúť, pretože sa cítim ako v škole." Zasmial sa.
"Prepáč, ale ja fakt nemôžem." Chytila som sa za brucho aby pochopil. Pretože ma pri sedení strašne bolí brucho.
"Aha, jasné. Prepáč." Pozrel na mňa z ľútosťou v očiach.
"To je vpohode, nemohol si to vedieť."

"Okej, no chcel som ti povedať, že to dieťa si kľudne môžeš nechať, teda ak chceš. A ak si ho necháš budem sa o neho starať s tebou. Takže keď sa rozhodneš, dáš mi prosím ťa vedieť?"
"Ale jasne že áno. No a chcel si ešte niečo?"
"No vlastne ani nič."
"Tak už ideš alebo ešte ostávaš?"
"Tak ak môžem, ostanem a pomôžem s čím bude treba." Pozrela som na neho vďačne a pobrala sa k dverám izby.

Višla som von a priblížila sa ku schodom. Keď som zišla prví schod, bolelo to, musela som ísť veľmi pomalinky. O chvíľu ku mne dobehol Timmy a ten mi pomohol zísť schody až dolú.

Spolu sme išli do obývačky a sadli si na gauč ku Emm.

Pozerali sme nejaký film. Neskôr som v Timmyho objatí zaspala.

⭐⭐⭐

Zobudila som sa na obrovskú bolesť. A tiež som bola trochu smädná a tak som sa išla napiť. Všetci spali, takže som musela byť po tichu.

O chvíľu na to som započula zvonček. Rýchlo som išla otvoriť aby sa nikto nezobudil.