Part 14.

552 31 1
                                    

"Dobre ale sľúb mi že sa to už nikdy nestane a aj keby sa to stalo tak mi dáš vedieť. Sľub mi to."
"Mami nemusíš sa báť. Sľubujem."
"Dobre a teraz už choď do izby vezmi si veci a choď aspoň na tie posledné hodiny do školy."
"Ale mami..."
"Žiadne ale, padaj."
"No dobre."

Vyšla som hore po schodoch a vošla som do kúpeľne.
Niekoľko krát som si opláchla tvár a potom som si dala dole obväz z nohy. Ranu som si umyla a zabalila som si ju z našim, novým, čistým obväzom.

Potom som višla z kúpeľne a išla som do svojej izby.

Obliekla som si modré, trochu roztrhané rifle a biele tričko. Na vrch som si ešte dala čiernu mikynu a trochu som sa nalíčila.

Zobrala som si tašku, ktorú som si prehodila cez jedno rameno a  višla som z mojej izby. Zišla som dole po schodoch a smerovala som do kuchyne, kde som sa trochu napila nášho skvelého džúsu a potom som išla do chodby. Obula som si čierne tenisky a višla som z domu.

Vošla som do budovy školy. A rýchlo som išla na záchod kde som si spravila test tehotenstva. Som tehotná ó nie preboha. Potom som  mala namierené ku svojej skrinke, no zastavil ma  profesor.
"Slečna Cartrová [Kartrová]? Akú máte výhovorku na dnes?"
"Jednoducho som zaspala."
"Naozaj? Spala ste takmer do jedenástej?"
"To sa človek nemôže niekedy vyspať trochu dlhšie?"
"Ale áno môže no nie keď má školu. A teraz už choďte do triedy."

Kedysi obyčajná [SK] ✔Où les histoires vivent. Découvrez maintenant