Nechaj ma! ✓

Prológ

Flashback

,, Milujem ťa Andy."

,, Aj ja teba Lex." pobozkal ma na čelo a v objatí sme spolu zaspali.

***

Kráčala som ulicou. Keď som sa však obzrela, uvidela som niečo, čo mi vybilo dych. Bozkával sa s nejakou pipkou, ktorá vyzerala ako plastová bábika. Opieral ju o stenu a rukami jej blúdil po celom tele. Nesnažil sa odtiahnuť. Nemyslel na mňa. Oči sa mi naplnili slzami. Chcela som odísť, ale z ruky mi vypadla sklenená fľaška, ktorú som celú cestu držala.

Roztrieštila sa na malé čiastočky a on upriamil na mňa pozornosť. Vôbec mu v očiach nebolo vidno ľútosť, skôr naopak. Mal v nich hravé iskričky, ktoré bývali v jeho podaní často nebezpečné. Klamala by som, keby poviem, že sa ho nebojím. Síce som ho milovala, ale niekedy mával svoje stavy, keď bol nebezpečný. 

Zdrapil ma za ruku a ťahal ma do nejakého starého, napoly zrúcaného domu, čo sa nachádzal na tejto ulici. Ako poslušný psík som šla za ním. Keď sme prišli dnu, hodil ma na starý matrac, z ktorého vyšla tona prachu. Stál nadomnou s výrazom psychopata. Veľmi som sa bála a trhalo mi srdce, že človek, do ktorého som sa zaľúbila až po uši, sa mi chystá ublížiť. Teraz som si uvedomila, že on ma nikdy nemiloval. Celé to bola len jedna obyčajná hra.

Začal si rozopínať opasok a dávať dole nohavice. Zo zadného vrecka vytiahol malý lesklý obal. Roztrhol ho v zuboch a nasadil si kondóm. Prudko ma potiahol k sebe a strhol zo mňa všetko oblečenie. Bránila som sa, kričala som. Nechcela som zažiť svoje poprvé takto. Nič nepomáhalo. Bol tvrdý a drsný. Hrubo do mňa vnikol a nebral ohľad na to, že ma to bolí.  Veľmi to bolelo. Celý ten čas som plakala a snažila sa vzpierať, ale nič nepomáhalo. Nakoniec som to vzdala. Ostala som ležať na posteli bez kúsku života. Bola som ako schránka.

Bez slova sa obliekol a odišiel von. Mňa nechal nahú, znásilnenú a ubolenú ležať na  starom matraci. Neplakala som. To len neposlušné slzy vychádzali von samé od seba. Nedalo sa to zastaviť. Pomaly som sa obliekla, aj keď mi to dalo veľmi veľa námahy. Celé telo ma bolelo a bolo v kŕči. Ledva som spravila jeden krok. Ale aj napriek tomu som sa rozbehla z domu preč krížom cez ulicu. To som však robiť nemala. Zboku do mňa plnou rýchlosťou narazilo auto. Už som viac nič nevnímala a upadla do bezvedomia.

***

Ležala som na nemocničnej posteli a rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo. Mala som zlomenú nohu, ruku, narazené rebrá a plno modrín. Po chvíľke prišiel do izby Taylor s Megan. Obaja mali utrápené pohľady a ja som vedela, že sa za nimi neskrývam len ja.

,, Lexie, vieš, keď volali z nemocnice našim rodičom,  že si tu a že ťa zrazilo auto, ponáhľali sa za tebou. Lenže ako išli, narazil do nich kamión. Vodič kamiónu bol opitý a naši rodičia boli na mieste mŕtvi."

Neverila som vlastným ušiam, čo práve povedal. Oni zomreli kvôli mne. Išli za mnou. Nebyť mňa, určite by žili. Teraz som už skutočne revala. Zadúšala som sa plačom a ledva dýchala. S rodičmi som mala výborný vzťah tak isto ako Tay.

***

,, Prečo si to chcela spraviť??! Prečo si sa chcela zabiť Lexie?!" kričal po mne Tay a Megan sa zadúšala plačom. Bola to práve ona, kto ma našiel v kúpeľni so žiletkou v ruke. Nezvládam to. Andy sa vrátil a znova ma znásilnil. Dovolil si na mňa zdvihnúť ruku. Rodičia sú mŕtvy a ja celé dni nič iné nerobím, ako plačem. 

,, Ja.. Tay ja už nevládzem. Rodičia zomreli a to len kvôli mne. Keby ma nezrazilo to posraté auto, nešli by do nemocnice a nikdy by sa to nestalo! Boli by nažive. Chápeš? Ja som ich zabila! Navyše on.. on ma znásilnil. Ponáhľala som sa domov, ale do cesty mi vošlo auto. Bolo už neskoro. Niekoľkokrát ma udrel! Taylor, ja už nevládzem, chápeš??! Nemôžem, nechcem ďalej žiť!! " húkala som ako zmyslov zbavená. Teraz som bola ja tá, ktorá sa zadúšala plačom. Nezvládla som to. Taylor ma objal a o chvíľku k nám prišla aj Megan. Objatie mi vôbec nepomohlo. Nakoniec som sa zložila.

***

,, Prečo si prišiel domov taký zbitý?! " spýtala som sa so strachom v očiach Taya.

,, Musel som si to s ním vybaviť. On zneužil moju malú sestričku." smrkol a videla som, ako mu z oka vyšla malá slza, ktorú som okamžite zotrela.

,, Tay, mohla som ťa stratiť. Už nikdy viac nič také nerob prosím! Nemôžem prísť ešte aj o teba! " smrkla som už aj ja a zakuklila som sa k nemu do objatia.

Koniec flashbacku

Ahojte zlatíčka. Tak prichádzam s novou časťou a zároveň aj s novým príbehom, ktorý sa vám, dúfam, bude tiež páčiť. Prajem vám príjemné čítanie.