Nechaj ma! ✓

Tay

Zobudila som sa na zvuk tej prekliatej veci, ktorú máte chuť každé ráno zašliapnuť, roztrieskať kladivom a potom vyhodiť z okna.

S obrovskou nechuťou som sa postavila z postele presne tak, ako každé ráno. Nechuť do života, nechuť stráviť ďalší deň medzi toľkými ľuďmi.

Podišla som ku svojej skrini, ktorú som roztvorila. Vykuklo na mňa čierne more oblečenia, ktoré sa skladalo prevažne z nohavíc a tričiek. Samozrejme, nesmeli k tomu chýbať conversky.

Obliekla som sa a namierila som si to do kúpeľne, kde som si spravila rannú hygienu. Nemaľujem sa. Veď na čo aj? Nie som zástancom maľovania a ľudí, ktorí mávajú na tvári kilo mejkapu, čo sa podobá na omietku.

,, Lexie dnes po škole po teba prídem , tak nechoď na autobus. Drž sa krpec. Ľúbim ťa. " oznámil mi Tay, keď som sa chystala vyjsť z dverí. Je skutočne úžasný brat.

***
,, Čauko Lex. " prišla ku mne až podozrivo vysmiata Meg.

,, Čo si taká vysmiata? "

,, No.. ehmm vieš, Jack ma pozval na rande. " začala sa ošívať.

,, Kto je Jack? "

,, Ja" podišiel k nám a ja som na neho neveriacky pozrela.  O chvíľu sa pri nás objavil aj Jordan s neznámym chalanom.

,, Meg? Ideš dnes po škole domov alebo k nám? " ignorovala som ich prítomnosť. Už dlho sme s Meg neboli spolu a nespravili si dievčenský večer. Nepokecali spolu. Mám pocit, ako keby ju strácam. 

,, Noo, nie. Dnes musím ostať doma. Mám zaracha, prečo? "

,, Príde Taylor. " usmiala som sa.

,, Kto je Taylor? " zapojil sa do našej konverzácie Jordan. Nemienila som mu odpovedať. Teoreticky ho chápem, prečo mi robí zle. Tiež, keby som v jeho koží, si robím zle.

Len jedno mi nejde do hlavy. Prečo mi teraz nič nevyviedol?

,, Ovenová, chcem sa ti ospravedlniť za všetko, čo som ti vyviedol aj s kamošmi. Viem, že jedným pojebaným prepáč to nenapravím, ale chcel by som to napraviť. "

,, Nerob si starosti. Tam sa venuj so svojimi kamarátmi Megan. " Dámy a páni, toto bola moja najdlhšia veta, akú som kedy pri ňom  povedala. Zrýchlila som krok a konečne sa dostala do triedy, kde som sa posadila na svoje zvyčajné miesto. Vzadu a pri okne.

Škola ubehla celkom rýchlo, za čo som bola neskutočne rada. Tešila som sa na Taylora. Nechodieval ma brávať často zo školy, pretože bol vždy niekde s kamarátmi.

Peniaze sme nepotrebovali, lebo sme boli v skutku bohatá rodina. Na to aký bol Tay sukničkár, bol skutočne ochranársky brat. Aj keď bol opitý, vždy si ma chránil.

Vyšla som spolu s Meg zo školy , ale za nami sa trepali tí traja.. ani neviem ako ich mám nazvať. Pravdupovediac, Jordanove ospravedlnenie ma dosť zaskočilo, ale zároveň som nechápala, prečo sa s tým rozhodol skoncovať.

Z diaľky som videla Tayove auto a mne poskočilo moje utrápené srdce. Vystúpil zo svojho čierneho mercedesu a mieril si to priamo ku mne. Na očiach mal nasadené - pre neho typické - čierne okuliare. Vlasy mal rozhádzané do všetkých strán. Tvár mu zdobil arogantný úsmev. Keby  nie som  jeho sestra, túžila  by som po ňom tak, ako kopa iných , z neho vlhkých, dievčat. V ruke držal cigaretu, nad čím som sa zamračila, pretože som nemala rada, keď fajčil.

,, Ahoj srdiečko." pobozkal ma na vrch vlasov a ja som sa usmiala. Pri ňom mám vždy jeden veľký úprimný úsmev. No keď som si uvedomila, že pri nás stojí Jordan, úsmev mi zamrzol.

,, Ty? Tak to ty si ten Jordan." uškrnul sa provokačne naňho Tay. A ja som už začínala tušiť, že sa niečo stane. Že Taylor poruší svoj sľub a začnú sa biť. Navyše Tay je tvrdohlavý, presne tak ako bol otec. Ako keby vidím jeho kópiu. Často sme sa rozprávali o tom, aký bol, keď bol mladý. Tiež bol obrovský záletník až dokým nepoznal moju mamu, ktorá ho odmietala a nemala rada. Vraj že sa vždy hádali, ale nakoniec vyhral otec. No lepšie povedané, prehodil si ju cez plece a spravil si po svojom.

Nikdy som sa nad hĺbkou jeho slov nezamýšľala. Nikdy som si nepredstavovala jeho život, keď nám o ňom rozprával. Iba som ticho počúvala a smiala sa na jeho príhodách. Ale teraz, keď si to predstavím, vidím ho v Taylorovi. Ženy má na jednu noc, ale na tých, na ktorých mu záleží, tie si bráni. Presne tak ako otec mamu. 

Často keď sa pozerám do zrkadla, vidím v mojich očiach tie mamine. Krásne jasno modré, no moje sa predsa o trochu líšia. Nevidno v nich život. Nevidno v nich tú každodennú radosť a lásku, ktorú v nich mama často mávala. Nebolo v nich vidno nič. Častokrát som sa snažila....snažila som sa na všetko zabudnúť a pohnúť sa vpred. Aj som sa pohla, ale tá Lexie, tá veselá a šťastná Lexie, dávno neexistovala. Bola tu len taká, ktorá sa dušou cíti na šesťdesiatničku. Taká Lexie, ktorá sa nedokáže otvoriť svojim pocitom, ktorá už dva roky neverí na lásku. Hnusia sa jej cudzie dotyky a má strach. Taká Lexie prežíva vo mne. 

,, Mal by som ti spraviť nejakú plastiku, čo povieš? Nemáš právo ubližovať mojej sestre! " zavrčal naňho.

,, Taylor stačí. Nepamätáš, čo si sľúbil Lee? " zahriakla ho Meg a mňa zahrialo pri srdci. Lee. Tak mi vraví Tay, keď mávam svoje zlé stavy, čo je pomerne často.

,, Kurva Megan pamätám si to! Pamätáám! Ale zase jej nejaký chuj ublížil! " štekol po nej. Vždy som sa čudovala, prečo má Megan na Taya taký dobrý vplyv. Je ako jeho sestra. No možno aj časom viac. Možno je Tay zaľúbený a nedáva to najavo. No ak ju chce, mal by sa posnažiť, pretože Jack čaká.

,, Ukľudni sa Lor. Nemá to cenu. Stratíš ju. Pozri na ňu. Miluje ťa celým svojim srdcom. Má len teba. Keď ju sklameš, stratíš dôvod byť jej bratom." akonáhle to dopovedala, Tay prišiel ku mne a silno ma objal.

,, Prepáč mi to srdiečko. " šepol mi do vlasov a ja som len prikývla. Nezmohla som sa na iné slová, pretože by som sa pravdepodobne rozplakala.

Ale čo sa čudovať? Za tých pár rokov sa stalo zo mňa úplne iné dievča. Predtým som bola iná. Každý deň veselá, milá, ale teraz? Teraz som presný opak. Chránim sa drzosťou a nikoho si nepripúšťam k telu. Stránim sa akémukoľvek dotyku, len aby to vo mne nevyvolalo zlé spomienky. Stránim sa ľuďom, pretože keď ma vidia, niektorí rozdávajú ľútostné pohľady a to ja skutočne nepotrebujem. A možno keby sa nič z toho nestalo a bola by som tá Lexie, čo predtým,  tak by som práve slintala nad Jordanom aj so svojimi kamarátkami. No ale takto? Takto mi príde ako obyčajný človek. Človek ako každý iný. 

Nová časť zlatíčka! Prajem vám príjemné čítanie!