Nechaj ma! ✓

Odchod

Moja domáca liečba utiekla ako voda a ja som sa musela začať chystať do školy. Vôbec sa mi tam po tak dlhom čase nechcelo a navyše som sa obávala, ako budú na mňa a ľudia pozerať.

Totižto bolo to aj v správach a teraz keď sa idem niekde prejsť, odvšadiaľ počujem vety typu : ,, To je tá, čo ju uniesli! "

Dosť mi to všetko pripomína, ale ja sa to snažím nevnímať. Niekedy je to však dosť ťažké.

,, Ja tam nechcem ísť." zafunela som, keď sme sedeli s Tayom na raňajkách v kuchyni. Oh, zabudla som vám povedať, že Meg sa oficiálne presťahovala do nášho domu.

,, No keby si bola tehotná, tak by si nemusela ani ty ísť!" zavrčal na mňa hnusne Taylor a ja som nechápala prečo. Nikdy na mňa nezvýšil hlas a ani nič podobné.

,, Taylor?"  spýtala som sa ho s kúskom nádeje, že na mňa nezačne vrčať.

,,Čo zas chceš? Zmizni už do školy! " zvýšil hlas a ja som sa s hrmotom postavila. Akurát do kuchyne vychádzal Jordan s Megan.

,, Dobré rááánečko. " prišli obaja vyškerený ako slniečka na hnoji.

,, Ahoj láska. " usmial sa na Meg a vrútil sa jej do objatia. Dosť ma to zarazilo, že k Megan bol milý a ku mne hnusný. Nikdy taký ku mne nebol a ja nechápem prečo. A ani neviem, prečo má to tak zranilo.

,, Čo je Lexie? Prečo na nás tak pozeráš? Si v pohode?" spýtala sa s obavou Meg, no ja som len Taya prebodla pohľadom.

,, Lee?" pritiahol si ma k sebe Jord, no ja som ho odtiahla. Moja nálada rapídne klesla a dôvodom bol Taylor.

Nič som nepovedala, len som vybehla z domu a mierila si to do školy. Viem, že moja reakcia bola urýchlená, ale nemohla som si pomôcť.

***
Škola ubehla dosť rýchlo, čo som rozhodne nečakala. Našťastie nikto na mňa neukazoval, len zavše som započula, ako sa o mne bavia.

Jordan mal dneska menej hodín ako ja, preto si už váľa doma šunky! Viete ako mu strašne závidím?? Najradšej by som bola doma s ním, pociťovala jeho prítomnosť a ani sa od neho nehla. Pobozkať ho, objať ho a neodísť od neho.

Pomaličky som si kráčala po chodníku a vychutnávala si slnko. No samozrejme, moju už ako tak dobrú náladu mi muselo niečo pokaziť. Skôr niekto.

,, Ahoj Lexie. " zastali predomnou Jordanovi rodičia.

,, Dobrý deň." pozdravila som sa milo i keď niekde hlboko vo mne som cítila odpor. Odpor, ktorý chcel vyplávať na povrch.

,, Ale nehraj sa na nejaké neviniatko! Ukradla si nám nášho jediného syna! Teraz nemáme z čoho ťažiť peniaze! Prečo si len taká sprostá? Nevidíš ako náš Jordan s tebou trpí? On ťa nemiluje. Si obyčajná zlatokopka! Obyčajná socka, ktorá sa pricucla na nášho syna!

Ale chcem aby si jedno vedela! Rozídeš sa s ním! Rozumieš? Rozídeš!"

,, Vy mi nemáte čo rozkazovať! Nadávajte mi koľko chcete, ale ja vášho syna milujem. Nezdieram ho z peňazí ako vy! Ani ste doteraz o ňom nevedeli. Nikdy sa s ním nerozídem!"

,, Nekrič po mojej žene mladá! " tvrdým hlasom mi povedal Jordov otec. Čo si o sebe myslia!?!

,, Ale rozídeš moja milá! Rozídeš sa s ním inak ho dám zabiť mojom ľuďom a jeho majetok bude konečne náš! Jeho telo vyhodím niekam do rieky a upraceme stopy! Takže buď sa s ním rozídeš a my ho necháme nažive alebo ho zabijeme a je mi úplne jedno, že je to náš syn. Nikdy sme ho nepovažovali za syna! A teraz upaľuj domov, aby si mala istotu, že ho nikto nezabil. " kričala do mňa jeho matka a ja  som cítila, ako mi po tvári stekajú slzy.

Než som sa stihla spamätať, boli preč. Ako by ich niečo odfúklo. Nechápem ako toto mohli vypustiť z úst. Ako môžu niečo také spraviť? Veď je to ich syn! Pokrvná rodina!

Okamžite som sa rozbehla smerom k nášmu domu. Potrebovala som vidieť Jorda. Nemôžem dopustiť, aby sa mu niečo stalo. Bez neho som nič, ale bude aspoň nažive. To je najdôležitejšie. Navyše znovu by som cítila pocit viny. Zabili by ho kvôli mne.

Rozrazila som vchodové dvere a s obrovským plačom som vošla do obývačky. Na cestu som nič nevidela, všetko som mala úplne zahmlené. No bolo mi to jedno. Potrebovala som nájsť Jordana.

Sedeli tam všetci traja a spolu s nimi aj Jerry. Všetky hlavy sa otočili na mňa a ja som nemohla prehliadnuť strach v ich očiach.

,, Čo je Lee? Stalo sa niečo? " s obavou sa spýtal a ja som nemohla uveriť tomu, čo idem spraviť. Potrebovala som ho udržať nažive, no zároveň som si nevedela predstaviť, ako to bez neho prežijem.

Vybehla som rýchlo do svojej izby a zbalila si do tašky tie najhlavnejšie veci. Vzala som si peniaze, ktoré som mala uložené hlboko v mojom šatníku a k tomu som si pribalila aj pas.

Zišla som dole aj s mojou obrovskou taškou, ktorú som si nechala položenú v obývačke. Bolo mi jedno , že ma budú počuť všetci, ale jednoducho som to musela urobiť.

Slzy mi znovu začali zmáčať tvár.

,, Jord, " šepla som a priblížila sa k nemu.

,, Čo je? Na čo ti je tá taška?"

,, Lweiixie? " povedal Jerremy s plnými ústami a aj napriek slzám som sa musela zasmiať.

,,  Musím odísť Jord. Nepýtaj sa prečo. Nemôžem ti to povedať a ani ostatným. Chcem však aby si vedel, že ťa milujem a nikdy neprestanem rozumieš?!? Nenamýšľaj si, že som sa s tebou rozišla kvôli tomu, že som ťa prestala milovať. To nie je pravda. Nemôžem ti povedať čo sa deje, no môžem vám povedať jedno.

Odídem odtiaľto preč. Zmením si číslo. Nikto nebude so mnou v kontakte.  "  šepla som so slzami a pobozkala ho. Venovala som mu posledný bozk na jeho mäkké pery.

,, Nemôžeš odomňa odísť! Ja to bez teba nezvládnem! To nejde Lexie. Kurva ja ťa milujem!" plakal. Tak veľmi plakal a mne to ešte viac trhalo srdce.

,, Nerob to ťažším. Musím odísť Jordan. Pamätaj si však, že ťa milujem. Navždy to tak aj ostane.  Zbohom chlapci. Opatruj sa Meg." šepla som.

Rýchlo som si vzala tašku a vyšla z domu. Vydala som  sa na cestu mne doposiaľ neznámu.

Ahojte lásky!❤️😍 Po dlhšom čase nová časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ešte nejaké dva tri týždne nebudú vychádzať poriadne časti, pretože nebude čas, ale budem sa snažiť. No a potom sa už budem venovať len vám. ❤️❤️😍