Nechaj ma! ✓

Mier?

,, Ako ti je anjelik? " spýtal som sa jej, keď na mňa upriamila svoje krásne modré očká. 

,, Hmm, asi dobre. Myslím. " usmiala sa na mňa a ja som si ju viac k sebe pritiahol. Obkrútila okolo mňa jej studené ruky a hlávku si položila na moju hruď. Bol som rád, že je v poriadku a že sa jej nič iné nestalo. Neodpustil by som si to. Milujem ju z celého srdca a keby sa jej niečo stane, bolo by to pre mňa ako keby mi niekto vrazil dýku do srdca. Pichavá bolesť v hrudníku, ktorá by sa čím ďalej, tým viac zväčšovala.

,, Milujem ťa Jordan, vieš o tom? Keby sa mi čokoľvek stalo a ja by som to náhodou neprežila, tak.. "

,, Tak nehovor Lexie! Tebe sa nesmie nič stať. A keby áno, hneď idem za tebou. Bez teba by to už nebol život. " hovoril som so zvýšeným hlasom. Nedokázal som si vôbec predstaviť, že by som mal život prežiť bez Lexie. Ona bola moja láska, môj domov, moja rodina, časom manželka, ktorý by mi porodila dve úžasné deti. Viem, hovorím ako sračka, ale keď spoznáte niekoho, koho budete nadovšetko milovať, že by ste za neho položili aj vlastný život, vtedy pochopíte.

,, Bojím sa Jord. Veľmi sa bojím. Nechcem ťa stratiť. Nikoho z vás, ale viem, že sa určite niečo stane. " šepla smutne a ja som sa napol. Hnev začal znovu kolovať v mojich žilách. Ten kokot by si zaslúžil poriadnu nakladačku! Bolí ma, že Lee trpí kvôli takému hajzlovi. Neznášal som ho, ba priam nenávidel. Mal som chuť sa postaviť z postele a vybehnúť do ulíc, len aby som našiel toho zmrda. 

Nakoniec sa mi tá myšlienka ani nezdala taká zlá. 

,, Lee, prisahám, že ho nájdem a rozbijem mu papuľu! " zavrčal som a okamžite sa postavil. Bol som taký naštvaný! Vedel som, že neskôr toho budem ľutovať, ale teraz som to nevnímal, pretože mi myšlienky ovplyvňoval hnev. Na chvíľu sa zo mňa stalo to necitlivé hovädo, ktorým som býval pred tým, než som spoznal Lexie.

,, Čoo? Jordan nie! " počul som jej slová z izby, ale ja som si to mieril rýchlosťou blesku po schodoch. Nenávisť, ktorá vo mne vrela, bola silnejšia. Neviem, či by som bol schopný dokázať zabiť človeka, možno ten starý Jordan áno.

Lexie

,, Jordan stoj! Prosím! Taylor! " zakričala som na celý dom. Ani sa nedá opísať, aká som bola zúfalá. Keď si Jord niečo zaumieni, málokto ho od toho odhovorí. Bála som sa o neho a zároveň som ho aj chápala, prečo tak koná. No musím ho zastaviť skôr, než sa stane niečo hrozné a verte mi, ja mám na to nos!!  

,, Lexie? " povedali naraz dva hlasy. Čo tu robí Jerremy? 

,, Zastav ho Taylor!! Jord prosíím. Nechoď. " skríkla som a rozbehla sa za ním. Vážne by bola moja telocvikárka na mňa hrdá! Toľko čo som sa za posledný mesiac nabehala, som neubehla ani za celý školský rok.  

,, Už ani krok Jordan. Neviem, čo sa medzi tebou a mojou sestrou stalo, ale nikam nejdeš! Padaj si sadnúť do kuchyne! " zavrčal na neho Tay a on ho samozrejme nepos.. Počkať! Čooo!?! On ho poslúchol? 

,, Ty tu čo robíš?! "

,, Pokoj Jordan, som tu kvôli Lexie. " 

,, Ako mám byť kurva pokojný?! Ako? Keby máš frajerku, ktorú nadovšetko miluješ a prenasleduje ju nejaký maniak, tak by si bol pokojný???! Keby jej stále nejak ublíži?! Či už fyzicky alebo psychicky?! Kurva Jerremy ja nemôžem byť pokojný! Ja som priam nasraný na toho kokota! " kopol do stoličky, ktorá sa prekoprcla nakoniec kuchyne. Zrazu si však sadol na zem a oprel sa o kuchynskú linku. Rukami si prešiel po tvári a potiahol sa za vlasy.

Bolo mi ho ľúto, pretože som nechcela, aby trpel kvôli mne. Všetko to je len kvôli mne. Keby som nebola sprostá a nezamilovala sa do najväčšieho idiota, tak by neboli problémy. Jordan by sa necítil zle a netrápil sa kvôli mne. Pohltil ma pocit viny presne tak, ako keď som si myslela, že za autohaváriu rodičov som mohla ja. Cítila som sa vinná za to, že sa všetci kvôli mne trápia. Jordan, Taylor, Megan a Jerremy. Zároveň som ich obdivovala, aký sú silný. Stoja pri mne a sú mojou oporou. Nikdy mi nikto nič nevyčítal, no aj napriek tomu ma prenasledovali výčitky a pocit viny, ktorý bol tak silný.