Nechaj ma! ✓

Kto je Jerremy?

,, Že žije? Že nezomrela pán doktor?! " skríkol som po ňom.

,, Upokojte sa pane. Zachránili sme ju na poslednú chvíľu. Nakoniec sa aj prebrala. Môžte ísť dnu. " usmial sa na nás a keby môžem, tak skáčem štyri metre do vzduchu!

Všetci sme vstúpili do jej izby a ona sa porozhliadla. Svoj pohľad zapichla do mojich očí. Klamal by som, ak by som povedal, že ma nezahrialo pri srdci.

,, Lexie, " šepol som a podišiel k nej.

,, Prepáč mi to. Prepáč mi, že som ťa neochránil. Prepáč!! Milujem ťa Lexie. Tak skurvene moc! Bál som sa o teba. " začali mi po lícach stekať slzy, ale ona mi ich palcom zotrela a usmiala sa na mňa. Pomaly som sa k nej začal približovať, až som nakoniec spojil naše pery. Najskôr to bol jemný, nežný bozk, ale potom som ju uhryzol jemne do pery a ona pootvorila ústa. Vtedy som využil šancu a zapojil som jazyk. Bola to obrovská bitka. Bitka, ktorá nám dala najavo naše pocity, našu vzájomnú lásku.

,, Ty koza!! Toto mi už nikdy viac nespravíš! Rozumieš?! " skríkla Megan a okamžite sa na ňu vrhla, no bolo vidieť, že jej dotyk bol opatrný a nežný.

,, Vyšetrujú to policajti? " zachrapčala po tichu a ja som nechápal, prečo sa pýta na policajtov.

,, Nie Lee. Nezavolali sme políciu ani nič podobné. " aj by som povedal, že ju Taylor upokojil, ale ona sa zhrozila.

,, Dáte mi niekto telefón? " zmätene sme sa na seba pozreli, ale pomaly a s obrovskou neistotou som jej podal svoj telefón. Naťukala do neho pravdepodobne číslo a mobil si priložila k uchu.

,, Ahoj, príď prosím ťa do nemocnice. Musíme sa vážne porozprávať. " oznámila niekomu prísne. Chvíľku bola ticho, ale potom znovu prehovorila.

,, Som v pohode. Teda viac menej. Očakávam ťa čo najskôr." dohovorila a telefón mi znova podala.

Lexie

Keď som si prečítala list od Andyho, tak ma skoro jeblo. A to doslovne. Začalo sa mi zahmlievať pred očami až som začínala vidieť hviezdičky, a to som ešte nevyšla ani z domu. Každopádne, to je jedno. Chvíľku mi trvalo, kým som sa spamätala. Bolo ťažké premôcť slzy a znovu si vytvoriť akýsi múr proti spomienkam na Andyho. Nechcela som znovu vídavať obrazy z daného dňa.

Povedala som si, že sĺz bolo už skutočne dosť. Predsa sa musím pohnúť vpred nie? Nemôžem stáť stále na jednom mieste. No však o moje nové myslenie si zaslúžil pochvalu Jordan. Bol to práve on, kto mi dokázal, že nie som jediná s obrovskými problémami. Že netrpím jediná stratou blízkych. Otvoril mi oči a nikdy by som si nepredstavila, že to bude práve ten Jordan, ktorý mi v škole robil zle. No ale ako sa tak pozerám, odbočila som od témy!

No tak ešte raz. V ten večer som si vytvorila obrovskú zábranu voči pocitom. Pocitom, ktoré mi spôsoboval Andy. Vtedy, keď sa mi to podarilo, som sa zaťala a zaumienila si, že ešte v ten večer musím zájsť na políciu a nahlásiť ho, udať ho a spraviť niečo pre to, aby znovu nevyviazol len s podmienkou.

Preobliekla som sa a snažila som sa potichu vyjsť z kúpeľne Taylorovou izbou. Moja kúpeľňa mala totižto dvoje dvere. Už dávno som rozmýšľala nad tým, že dám tie dvere zamurovať, pretože nie je nič lepšie, ako keď ste v kúpeľni nahí, zabudnete zamknúť oboje dvere a do kúpeľne vám vtrhne váš brat tiež nahý. No ale ako teraz vidím, dobre že sa tie dvere nezamurovali.

Potichu som vyšla z kúpeľne a snažila sa prešmyknúť po schodoch dole tak, aby ma Megan nezapočula. Vedela som, že by ma nepustila samú, ale tentokrát som si to chcela vyriešiť sama osobne. Nechcela som motať do toho druhých, pretože vždy všetko spravili za mňa. Je na čase, aby som sa vzchopila.

Keď som vyšla z nášho domu do tmavej ulice, pohltil ma strach, ktorý som ako tak zahnala do kúta. Nahodila som svoj rýchly krok a ani som sa nenazdala a objavila sa pred policajnou stanicou. Okamžite som vstúpila do obrovskej budovy a hľadala niekoho, komu to poviem. Do cesty sa mi však vopchal mladý policajt, ktorý mohol mať tak zo dvadsaťštyri rokov. Spýtala som sa ho na to, čo som potrebovala vedieť a zhodou náhod sa ukázalo, že práve on ma bude vypočúvať.

Sadli sme si teda do vypočúvacej miestnosti, kde som mu povedala všetko. Všetko od môjho prvého znásilnenia, ku druhému, ktoré prechádzalo až do bitiek. Nakoniec som mu ukázala list, ktorý mi napísal. Videla som mu v očiach prekvapenie, ale aj ľútosť, ktorú som tak nenávidela.

Chcel, aby som počkala na lavičke. On prišiel a povedal mi, že ho začnú hľadať a posnažia sa, aby ho dostali do väzenia spolu s Meddison, ktorá bola automaticky jeho komplicom. No a vtedy sme si aj potykali.

Rozlúčila som sa s ním a vracala som sa pomaly domov. Už som mala nejaké tušenie, že sa niečo stane, pretože aj napriek tomu, že som svoj strach blokovala, vyšiel aj tak na povrch. Dych sa mi zrýchlil a po čele mi stekal pot. Mala som však pocit, že ma stále niekto prenasleduje. Každý jeden krok, čo som spravila, spravil aj neznámy.

No keď zavial jemný vánok a ja som ucítila dosť známu vôňu, kolená sa mi roztriasli a srdce rozbúchalo. No nie tým spôsobom ako vždy pri Jordovi. Pri ňom sa mi s bruškom pohrávajú drobné motýliky, ktoré mi zároveň vysielajú do celého tela pocit šťastia. A srdce? To bije ako splašené len pre Jordana a zároveň len pri ňom. Vždy sa rozbúcha, pri jeho dotykoch, bozkoch alebo keď sa zasmeje.

Ale teraz, keď ma niekto chytil za plece, pocítila som odpor. Namiesto toho, aby sa mi po tele rozlial pocit šťastia, pocítila som strach. Strach z toho, že znovu čelím z očí do očí Andymu.

Surovo ma schytil a hodil ma o zem. Snažila som sa brániť, lenže jeho pokusy boli úspešnejšie. Kopal ma, škriabal ma, rozdával mi údery tam, kde sa len dalo. Ledva som dýchala a snažila sa neprepadnúť do bezvedomia. Len tak bez slova ma zbil a prehodil si ma na plece ako nejaké plesnivé vrece zemiakov. Vlastne to som pre neho znamenala. Zastali sme pred našim domom a on zazvonil na zvonček. Obrovskou silou ma hodil o zem a ja som s rachotom dopadla na zem a udrela si hlavu o dvere.

Už som viac nezvládla držať sa pri vedomí a pomaly som zatvárala oči. No stihla som ešte zachytiť jeho slová.

,, Ešte som s tebou neskončil kočka."

A práve vtedy ma pohltila tma a ja som sa objavila tu v nemocnici ako na mňa pozerajú tri vystrašené hlavy. Jedna sa už nadomnou skláňala a plakala. Môj Jordan.

***

,, Komu si volala? " zvedavo sa spýtal Jord.

,, Jerremymu. " usmiala som sa naňho a on sa zamračil.

,, Kto je kurva nejaký Jerremy? Je to meno ako pre psa! Nemám ho ráád! " zavrčal a ja som okamžite vedela, že žiarli. Žiarlil na niekoho, koho nepozná. Musela som sa nad tým uchechtnúť.

,, Poď sem Jord a nerob drámu, - posunula som sa, aby si mohol ľahnúť- som len tvoja. Nežiarli zlato. " brnkla som mu po nose, keď sa ku mne napratal.

,, Tak a som tu! Prišiel som najrýchlejšie ako som vedel! Preboha, ty vyzeráš hrozne ! " rozrazili sa dvere a v nich stál poriadne udýchaný Jerremy v policajnej uniforme.

Ahojte moji zlatí! ❤Máme tu ďalšiu kapitolku srdiečka. ❤Prajem vám príjemné čítanie! ❤❤