Nechaj ma! ✓

Divný pocit

,, Mám pre teba dobrú správu Lee. " prehovoril na mňa Jordan, keď sme spolu sedeli v kuchyni. Našťastie sme boli sami, takže som s ním mohla prebrať aj vyšetrovanie ohľadne jeho rodičov.

,, Akú?"

,, Vybavil som, aby si už nemusela chodiť do školy. Budeš bývať doma s Megan a Taylorom. " pohladil ma na ruke, ktorú som mala položenú na stole. Ja som sa len na neho usmiala. Mala som v pláne si to vybaviť aj ja sama, ale takto mi to uľahčilo prácu. Musím uznať, že na tom tehotenstve sú aj výhody.

,, Počuj Jordan, ako ide vyšetrovanie ohľadne tvojich rodičov? "

,, Vieš Lee, nejak ich nikde nevieme zastihnúť. Ako keby sa vyparili z mesta. Dneska po škole pôjdeme prehľadať náš dom, či sa niečo nájde. Ale aj tak Jerremy po nich vyhlásil pátranie."

,, Myslíš, že ich nájdu? Nechcem, aby ti ublížili Jord. " smutne som sa na neho pozrela.

,, Nestratíš ma Lee. Sľubujem ti to. " nahol sa cez stôl a pobozkal ma. Bol to  len maličký bozk, no aj tak mi dal najavo, že ma Jordan miluje.

,, Idem do školy anjelik. Potom sa vidíme! " prekrútil očami a vlepil mi bozk na líce. Zasmiala som sa nad jeho umučeným pohľadom a šla odpratať špinavý riad zo stola.

,, Ty si doma??" ozval sa za mnou Meganin rozospatý hlas. Padlo mi to celkom vhod,  pretože som sa s ňou mohla porozprávať.

,, No už budem stále doma. Tak ako ty." zazubila som sa na ňu a ona na mňa pozrela nechápavým pohľadom.

,, No.. Som tehotná. " usmiala som sa.

,, To je.. To je úžasné Lexie!  Jordan bude ocko! A ty mama! Vieš si predstaviť, že budeme spolu vychovávať naše bábätká??! " vrútila sa mi do objatia a začala plakať. Nevedela som, čo ju tak rozladilo, ale rozladilo to aj mňa, čo znamená, že sme sa v prostriedku kuchyne objímali a plakali ako dve ženské, ktoré práve ušli z ústavu pre psychicky narušené osoby.

,, Deje sa niečo? Prečo plačete? " vyľakane sa spýtal Tay.

,, Povedala som jej, že som tehotná." usmiala som sa.

,, Ách, tie ženy. " pokrútil hlavou, ktorú následne vopchal do chladničky, čo bolo sprevádzané našim smiechom.

,, No dobre dietky, idem sa trochu prejsť. Majte sa." zasmiala som sa a už ma nebolo.

Bola som pevne rozhodnutá, že pôjdem na moje miesto. Na cintorín. Dávno som tam nebola a musím uznať, že mi to chýbalo. Teda chýbalo mi len moje miesto, nie tie prekliate pocity. Tie už nechcem zažiť nikdy. Tá kapitola môjho života je už dávno uzavretá.

Kráčala som po ulici s jemným úsmevom na tvári, ktorú mi šteklil jemný mráz. Ostrý vzduch mi vrážal priamo do nosa a keď som vydýchla, vytvorili sa malé obláčiky pripomínajúce ovčiu vlnu.

Ako som tak išla, zmocnil sa ma pocit, že ma niekto sleduje. Obzrela som sa, ale nikoho som nevidela, čo bolo čudné, pretože som si bola na sto percent istá, že ma niekto sleduje! Nebudeme vám klamať, ale dostala som strach!

Nakoniec som sa rozhodla, že sa radšej pôjdem len tak prejsť po námestí. Predsa je tam len viac ľudí a môžem si potom sadnúť niekde v parku.

A presne tak som to aj spravila. Chvíľku som sa potúlala na námestí a potom si zašla do parku. No na moje nešťastie tu bolo dosť málo ľudí. Teda žiadny človek.

Z ťažka som preglgla a pokúšala sa ignorovať pocit, ktorý sa znovu ku mne doplavil. Bolo to divné, pretože mi nenapadol nikto, kto by ma mohol sledovať.

No keď som sa nad tým zamyslela, hneď sa mi do popredia dostali Jordanovi rodičia. Neviem koľko som tu sedela, pretože som si ja krava sprostá zabudla doma telefón!

Radšej som sa zdvihla a rýchlym krokom si to mierila domov. Lenže to by nebolo ono, keby ma nezastavil dosť povedomý hlas.

,, Povedala som ti, aby si od Jordana odišla!  Najskôr budem musieť asi odstrániť teba ty malá mrcha!! " sykla a vytiahla na mňa nôž.

,, Budete babkou." šepla som s nádejou v hlase.

,, Ty špina malá!!! Nepoznáš ochranu??! Zaplatí za to aj to decko! Navyše pochybujem, že je Jordanove!  Určite si sa niekde kurvila ty malá suka! " zalapala som po dychu. Ako to mohla povedať??!

,, Poď sem zlatko. Ja ti neublížim!" zasmiala sa a ja som si bola istá, že Jordanova mama je psychopat.

,, Nie, nechajte ma prosím. " chcela som ujsť, ale nejaký chlap ma zozadu chytil za ruky.

Bála som sa. Bála som sa o moje bábätko. Nezvládla by som, keby sa mu niečo stane.

Priblížila sa ku mne aj s nožíkom, ktorý mi nastavila pod krk. Mykala som sa trhala sebou, ale ten chlap ma nepustil.

Nožíkom mi jemne prešla po krku a ja som vypískla od bolesti. Cítila som, ako mi začala tiecť potôčikom krv.

,, Nie prosím! Ako to môžte urobiť? Véd budete babka preboha! " zarevala som a cítila som ako ten chlap ustrnul.

,, To mi je jedno suka. Skončíš tri metre pod zemou!!" zarevala a išla ma bodnúť do brucha. Čakala som ostrú bolesť, ale tá neprichádzala.

Otvorila som oči a videla som toho chlapa ako drží jej ruku.

,, Bež!" zareval a ja som na nič nečakala. Rozbehla som sa smerom domov. Po tvári sa mi spustili slzy, čo nakoniec prepuklo v obrovský plač. Bolo ťažké bežať a popri tom plakať. Nos som mala celý upchatý a ledva som dýchala.

Brucho ma bolelo ako keby mi tam niekto vrazil päsťou. Bola som tak vystrašená strašne som sa bála. Všetko má bolelo, ale hlavne po psychickej stránke som sa cítila zničená. Presne tak ako pred rokom, keď som ešte nepoznala Jordana.

Bol to tak kurva ubíjajúci pocit, ktorý sa mi šíril celým telom. Skutočne to bolelo viac ako nejaká fyzická bolesť. Navyše sa k tomu pridal aj strach, čo na mňa pôsobilo viac.

Rozbachla som dvere na našom obrovskom dome a akurát som čelila štyrom pohľadom.

' Asi sa chystajú ísť k Jordanovi.'

Preblesklo mi hlavou.

,, Preboha Lee! Čo sa stalo?? Prečo krvácaš?? " podišiel ku mne Jordan.

,, Tom?"

,, Lexie? " skríkla naraz Megan s Jerrym.

,, Megan choď do izby. Potom ti všetko vyrozprávam osobne. Prosím!" povedala som cez plač. Našťastie ma poslúchla a odišla.

,, Nemôžem Jordan. Už viac nie. Nezvládnem to nezvládnem!! Všetko sa kazí! Vždy.. Vždy keď sme šťastní sa niečo pokazí!! Kurva vždy sa niečo stane!! Vždy kvôli mne. Nemôžem." rozplakala som sa a padla som mu rovno do náručia.

Zrútila som sa presne tak, ako pred pár rokmi. Presne tak, ako keď som sa chcela zabiť. Pohltili ma všetky moje pocity, ktoré som držala v sebe a snažila sa ich skryť. Znovu som sa cítila tak, ako keď som stratila rodičov. Ako keď ma Andy znásilnil.

Tak moc som plakala. Priam som sa zadúšala plačom a ledva dýchala! Ubíjalo ma to. Strácala som sama seba. Strácala som svoju dušu, ale snažila som sa držať kvôli Jordanovi. Kvôli nášmu bábätku.

Niečo mi však hovorilo, že dnešný deň sa ešte neskončil. Že práve tento deň nebude mať konca.

Prinášam vám novú kapitolku lásky! 💕😍

*Chyby*